Voľný pád

Napriek neskorej nočnej hodine, nenechal som si ujsť na Českej televízii skvelého Michaela Douglasa vo Voľnom páde. Tento film môžem aj po desiatykrát. Pretože v ňom cítim silnú metaforu života. Pretože sa pozerajúc ho aj zasmejem, ale je to skôr smiech cez slzy. Pretože Voľný pád chápem ako smutný obraz reality, v ktorej žijeme.Voľný pád je pre mňa obrazom toho, ako sa aj život bežného človeka, milujúceho otca rodiny môže zmeniť na nočnú moru. Stačí málo. Zápcha na ceste, ktorá vybičuje (dopomôže k tomu aj iná zlá skúsenosť, napríklad výpoveď v práci) nervy až do dna, pohár pretečie a my nechávame za nami ten pokojný život v aute. S cieľom dostať sa tam, kde nám na náš pokoj nikto nesiahne. Domov.Na ceste domov si ale chceme premeniť peniaze na drobné, aby sme si mohli zavolať. A nedá sa. Chceme si skrátiť cestu, a začnú nám robiť nepríjemnosti dvaja výrastkovia. Chceme sa najesť, ale o minútu premeškáme čas na objednanie výhodného menu. Chceme si kúpiť topánky, ale majiteľ obchodu nás začne obťažovať svojou zvrátenou záľubou a potom nás chce zabiť.Ak sa ale k tomu pridá fakt, že doma nás v podstate nechcú, potom sa otázka cieľovej stanice „domov“ nejaví už taká jasná. A keď aj domov prídeme, čaká nás niečo iné...Ako málo stačí, aby slušného človeka čakal v tejto džungli pád až na dno? Ako často sa darí rôznym vagabundom plávať životom bez poškvrnenia svojho mena a tí slušní mávajú naopak problémy s vysvetľovaním, že nie sú takí zlí, ako sa to možno na pozadí niektorých ich životných situácií zdá? Ako ťažké býva dostať sa domov?Voľný pád je úžasný film. S veľkou výpovednou hodnotou...