Vyznanie Peterajovi alebo Kto vlastne napísal Panenkovu jedenástku?

"Viem, mal si plnú čiapku snov. Viem, tuším čo sa stalo s ňou..."Nielen počas finálového večera, ale aj počas celej súťaže Hit storočia som si opäť raz uvedomil vysokú kvalitu textov slovenských pesničiek, najmä v podaní úzkej skupiny textárov. Myslím najmä na (podľa môjho názoru) textársku prvú ligu Peteraj-Urban-Filan, na ktorých iní textári, možno až na výnimky, veru stále nemajú."Pod hladinou spí, kameň s tvárou naveky. V nehybnom tieni rias..."Asi nie je žiadna náhoda, že do finále sa dostali až tri piesne, ktoré otextoval Kamil Peteraj. Vyznanie. Atlantída. Pocta Majakovskému. Pri jeho textoch si uvedomujem staré známe pravdy. Krása je v jednoduchosti. A geniálny text je taký, ktorý keď človek počuje, uvedomí si: „Bože, prečo som toto nevymyslel ja, to je bomba!“ Týka sa to napríklad aj Balady o poľných vtákoch. Aj keď tá sa do súťaže o Hit storočia nedostala..."Nežobrú, že chcú mať viac, ako dáva klas. Nemučí ich závisť, údel Kainov..."Počas finále pán Lasica pri jednom z obrazových návratov do minulosti povedal, že Panenkova rozhodujúca jedenástka proti Nemcom vo finále ME vo futbale v roku 1976, kedy Panenka oblúčikom do stredu bránky zosmiešnil nemeckého brankára Meiera, bola dielom génia, dielom umelca. Akoby ju napísal sám Peteraj...Absolútny súhlas. Panenka pri nej takisto dokázal, že geniálne myšlienku bývajú zvyčajne veľmi jednoduché. Len nie každému napadnú."Tak príď, v tmavej chodbe stoj a blúď. Zazvoň, prídem odomknúť..."Priznávam, že som nevedel, že Peteraj napísal aj Poctu Majakovskému. Ja som tento krátky text chcel zase venovať jemu, pretože si za tie desiatky super básní a textov tiež zaslúži vyznanie. A takisto všetci super básnici – textári piesní. Pesnička bez kvalitného textu zapadne prachom veľmi rýchlo. Ak sa však stretne dobrý text s dobrou hudbou..."Ach, Pane, ochráň, ten spolok čiernych duší. Tú bandu psov, čo každá doba má. Veď štekali len preto, lebo každý mlčí..."