Prvýkrát sme spolu telefonovali asi pred 5 mesiacmi. Pani Múdra bola veľmi milá a okamžite prejavila ochotu venovať sa aj nášmu synovi. Vraj krasokorčuľovanie je na Západe brané ako terapia pre mentálne postihnutých, a to aj pre autistov. Vraj má pozitívne účinky na ich vývoj. „A v auguste ma kontaktujte, pôjdem s vami vybrať pre syna korčule. Tie na krasokorčuľovanie sú iné, ako bežné korčule!“ prejavila záujem nám pomôcť aj v tomto smere. Jediným problémom však bol koniec sezóny, dohodli sme sa preto, že začneme v septembri.Pred týždňom absolvoval Majo prvý tréning, ak to tak môžem nazvať. Najskôr rozcvička, a potom prvé pokusy postaviť sa na ľade na korčule. Nebol som tam, sledovala ho iba manželka. Vraj bol ohromný. Poslúchal, robil všetko čo mu pani trénerka aj s asistentkou prikázali. Veľmi sa mu na ľade páčilo. A ani sa nebál. Najmä po nevyhnutnom oťukaní sa...„Nezabi ma, nezabi ma panebože,“ takto podľa manželky kričal na asistentku trénerky na začiatku, keď ho tá tlačila po ľade. Neskôr sa však už snažil hýbať aj sám, ani sa mu zísť z ľadu nechcelo.Večer sa ho po návrate z práce chcem hneď spýtať, ako sa mu páčilo. Predbieha ma, o prvom zážitku na korčuliach mi referuje aj sám (čo u autistov nebýva zvykom)...„Tati, bolo super s babičkou Múdrou. Poslúchal som ju. Ani ma nezabila. Ďakujem ti, že som mohol ísť na korčuľovanie s babičkou Múdrou. Pôjdeš aj ty nabudúce so mnou?“Tá jeho radosť z očí priam kričala. Bol by som veľmi šťastný, keby sa nám krasokorčuľovaním podarilo trafiť činnosť, ktorá Maja nadlho zaujme. Tu naším cieľom nie sú ani nebudú medaily a prvé miesta. Krasokorčuliarskymi tréningami sledujeme najmä to, aby si Majko začal viac veriť. Aby sa sám presvedčil, že niečo dokáže. Aby si budoval a upevňoval tak potrebné sebavedomie potrebné do života. Ak by navyše ešte korčuľovanie malo naňho aj pozitívne terapeutické účinky, budeme iba radi. Som strašne rád, že tu medzi nami žijú aj ľudia typu pani "babičky" Múdrej...
Ako babička Múdra nezabila nášho Majka
Na ten článok som natrafil iba náhodou asi pred polrokom. Myslím, že vyšiel v Živote. Redaktorka v ňom písala o pani Hilde Múdrej, legendárnej krasokorčuliarskej trénerke, ktorá pred rokmi doviedla Nepelu k zisku zlatej olympijskej medaily. Zaujalo ma pri čítaní, že pani Múdra stále trénuje – avšak už nie zdravých športovcov, ale športovcov mentálne postihnutých. Vrátane autistov. A tak som si povedal, že sa skúsim na ňu nakontaktovať, či by nechcela trénovať aj nášho Majka.