Tie výhovorky sa každý rok opakovali ako cez kopirák. „Nemôžeme nikam ísť, hydina pomrie hladom. A kto dá nažrať sviniam?“ Vždy som mával pocit, že moji rodičia sú rukojemníkmi spomenutej „nešťastnej“ zveri. Nepomáhali ani prosebné pohľady vnučiek a vnukov. Tí by im nielenže dopriali dovolenku osamote, ale by ich najradšej aj zbalili do kufrov na cestu na našu rodinnú dovolenku. „Tati, babička zostala doma, aj deduško,“ povedal mi pred rokom pri nástupe do lietadla na ostrov Kos smutným hlasom Marek.Pred rokom sme si preto so sestrou povedali dosť. Naši musia ísť (na dovolenku)! Aspoň na pár dní! A tak sme sa aj s našimi polovičkami zahrali na Ježiška a kúpili im pod stromček týždenný pobyt v piešťanských kúpeľoch. Bez debaty, bez práva veta, bez možnosti odvolávať sa na zvieratá doma.Darček starých rodičov potešil. Mamina, tej samozrejme najskôr napadlo, že zver doma bude trpieť. Ale blaho mojich rodičov nakoniec prevážilo. A ani zveri neškŕkalo v bruchu. Tých pár dní sa o ňu postarala mamina sestra...
Ako poslať starých rodičov na dovolenku
Moji rodičia sú už štvornásobnými starými rodičmi. Svoju rolu si užívajú naplno, plniac presne tú istú úlohu, akú hrali starí rodičia v mojom živote. Dve vnučky a dvoch vnukov rozmaznávajú, vyvárajú im, kupujú darčeky. Zniesli by im aj modré z neba. Len jednu chybičku krásy majú. Zatiaľ s nami neabsolvovali ani jednu spoločnú dovolenku. Presnejšie – ani sami neboli dlhé roky na dovolenke. I keď, v tomto roku ešte vo februári vlastne jednu absolvovali…