Ako si Barča Maja (ne)vybrala…

„Nuž, Majko sa viac ponáhľal, bolo to aj v pláne Pánbožka, aby sa narodil najskôr on,“ skúšame s manželkou odpoveď na racionálne nevysvetliteľnú otázku. „Ale Ty si v tých plánoch tiež bola. Vieš, tak ako Majko, aj Ty si si nás vybrala,“ dodávame vysvetlenie, možno pre sedemročné dieťa trošku aj zložité podané.Barborka chápe. Jasne nám to dáva najavo názorom na to, že/či si nás vybrala... „Dobre, vybrala som si vás. Ale určite som si nevybrala, aby bol môj braček, Majko, chorý,“ poznamenáva s hlbokým pohľadom upretým na manželku. „Baruš, vieš, že Ťa Majko veľmi ľúbi. A rovnako aj Ty jeho. Spomínaš, ako ste naposledy u babičky boli sami dvaja, a spali ste spolu na jednej postieľke?“ pripomína jej polovička. Pridávam sa aj ja, niečo v tom duchu hovorím, že Majkov zdravotný problém si nikto z nás nevybral, ale že mu musíme byť oporou.„Áno, ale je to ťažké, keď mi niekedy nadáva a je na mňa zlý,“ odpovedá dcérka.Raňajky dojedáme už bez slov, len si pohľady všetci štyria navzájom vymieňame. Som rád, že všetci tak pevne držíme spolu. Aj keď sú niektoré chvíle nášho žitia možno trošku ťažšie...