Čaká nás siedma operácia od decembra 2008

V poradí už siedma operácia člena rodiny za necelý rok. Viem, ani v jednom prípade nešlo/nejde o prípady bezprostredne ohrozujúce život. Aj keď moja zväčšujúca sa štítna žľaza i dcérkin rastúci hemangióm – nezhubný tumor krvných ciev na líčku (inak už štvrtá operácia za štyri roky jej života) mohli byť v prípade neoperovania potenciálne nebezpečné. V každom prípade však zakaždým išlo, či v synovom prípade pôjde o operáciu v celkovej narkóze. Čo už samo o sebe potenciálne nebezpečné ale byť môže.Obávam sa, že v Barborkinom prípade nám ešte jedna operácia hrozí. Ten hemangióm bol totiž taký rozsiahly, že ho lekári nemohli odstrániť naraz celý, báli sa, že dcérke poškodia lícny nerv. Budúci týždeň ideme preto na plánované kontrolné sono vyšetrenie, po polroku od prvej operácie, aby doktori zistili, ako sa dcérkino líčko správa a či je nutná ešte jedna operácia. Nezostáva nám nič iné, iba čakať...Modlím sa, aby Marekova operácia dopadla dobre a on sa nám zdravý vrátil domov. Rovnako sa modlím za dcérku, nech už kontrola skončí, ako skončí. Ale v kútiku duše dúfam, že ju už ďalšia operácia nečaká. Ani nikoho z nás. Dúfam, že stačilo, minimálne aspoň na nejaký čas. Tie operácie nám už síce idú na nervy, na druhej strane nás všetkých v rodine ešte viac zocelili. Keď sme už zvládli/zvládame autizmus, nejaké operácie nás predsa nemôžu vážnejšie rozhodiť, nie?