Dobrý deň, pán farár!

Barborke to je vo svojej podstate jedno, neprotestuje. Marek najskôr nechce o zmene plánu ani počuť. Vyjednáva ešte aj pri vchode do kostola...„Nejdem, nejdem, nejdem! Ja chcem ísť za Miladkou!“ rezolútne vyhlasuje, použijúc ako argument meno pani, ktorá má počas omší v zákristii deti na starosti.„Majko, ak nás nepočúvneš, nejdeme poobede na výlet!“ skúšame protiargument, na ktorý asi počúvne. Nemýlime sa.„Ideme na výlet, chcem ísť. Idem do kostola.“Po vchode do kostola sa postavíme na naše tradičné miesto, za posledný rad lavíc, v ktorých sedia väčšinou staršie ženičky. Z videnia nás už poznajú. Pamätajú si aj Maja a Barborku.Majo si, ako za starých čias, okamžite ľahá pod lavicu. Opäť registrujeme zvedavé pohľady niektorých ľudí. Ale sme v pohode. Niekedy v minulosti, ešte v Trnave, nás to trápilo. Nielen pohľady, ale najmä tie reči, čo sme si občas vypočuli. Že sme radšej mohli zostať doma a malého nevláčiť do kostola. Že vyrušuje. Pričom tie jeho občasné výkriky sa nevymykali z normálu vyrušovania iných detí. Majko však býval stredobodom pozornosti. A my s ním. Vraj že máme nevychované dieťa...Na veľkonočnej omši Majo poslúcha. Síce väčšinou leží, ale nekričí. Iba chvíľkami. To keď opakuje kňazove repliky, respektíve ich hovorí pred ním (už roky vie naspamäť celý priebeh omše). Alebo keď chce, aby mohol piesne spievať iba on sám. Alebo keď provokuje Barborku a berie jej džúsik...„Majuško, nechaj mi to!“ Borka sa tiež už len tak ľahko nedá.„Majo, buďte ticho. Nechaj jej to, máš svoj džús!“ napomínam ho.„Ocko, chcem hrať hry na počítači!“ kričí. Chvalabohu, práve v kostole spievame pieseň, jeho krik zaniká, počujú ho iba ženičky sediace pred nami. Tie nás chvalabohu majú radi...„Majko, budeš hrať, ak teraz prestaneš kričať a zostaneš ticho!“ dostáva opäť jedno varovanie. Na znak toho, že počúva, si kladie prst na ústa.Keď nás kňaz kropil po kostole svätenou vodou, Majko práve ležal a meditoval.„Majko, pán farár ide, stávaj!“ upozorňujem ho.Majko naveľa vstáva. A rozosmieva všetkých okolo...„Dobrý deň,“ zdraví prichádzajúceho, kropiaceho kňaza. Ten je sústredený na úkon, ktorý robí. Neodpovedá...Majkov dnešný test skončil dobre, poslúchal, vážnejšie nevyrušoval. Občasné výstupy ocenili prítomní veriaci skôr úsmevom, ako pohoršením. A keďže Barborka nemala absolútne žiaden problém, pôjdeme namiesto do zákristie do hlavnej časti kostola aj o týždeň. Ježiško sa Majkovmu pokroku určite tiež teší. Jeho „Nechajte maličkých prísť ku mne“ pri Majkovi platí dvojnásobne...