Keď gate nie sú „gaťe“

Dnes som mal dovolenku, takže sme si s Majkom urobili takú malú panskú jazdu. Po škole sme najskôr boli na krasokorčuliarskom tréningu u pani Múdrej. A potom sme išli do pizzerie. Keďže Majo má teraz záľubu aj v tom, že všetko číta, čítal aj v pizzerii. Všetko čitateľné v jej interiéri. A všetky nápisy, ktoré videl z okna...„Tatinko, tam sú gaťe?“ pýta sa ma zrazu, ukazujúc prsom von na ulicu. Jeho prst ukazuje na názov Gate, nachádzajúci sa blízko pizzerie nad jedným z obchodov. Mne to ale najskôr nedochádza, anglické slovo „gate“ mi nikdy nenapadlo čítať ako „gaťe“ (naschváľ obidva razy píšem s „ť“, tak ako to Majo vyslovil).„Gate? Aké gate? Tie máš na sebe. A gate nie je spisovné, správne povieš nohavice!“ poúčam spočiatku synátora.„Ale oco, jemine domine, tak sú gaťe naozaj! Povedz – prečítaj to ešte raz Majko! Gaťe!“ Majko sa nevzdáva.Až potom mi dochádza. Vidím Gate, názov obchodu s oblečením. Až teraz si uvedomujem, že slovo gate možno čítať nielen anglicky ako „gejt“, ale aj slovensky ako „gaťe“.„Majko, tam možno nohavice predávajú. Ale inak názov s nimi nemá nič spoločné. To je anglické slovo, vyslovuješ ho gejt a znamená to brána,“ vysvetľujem Marekovi.Dojedajúc pizzu, myslím stále na gaťe. Predstavujem si, ako by asi môj syn volal Billa Gatesa. Žeby ujo Gaťes?