Keď je dieťa zdravé...

U Majka sme sa o autizme dozvedeli keď ešte nemal ani tri roky. Keďže bol naším prvým dieťatkom, niektoré autistické signály, ktoré sa uňho prejavovali ešte predtým, sme nevedeli identifikovať ako problémové. Nemali sme s kým porovnávať. Pri Barborke to už bolo v tomto smere lepšie. Od jej prvých mesiacov sme vedeli, porovnávajúc jej vývoj s Majkovým, že o autizme tam nemôže byť ani reči.Pri Borke sme videli, ako jej takmer všetko ide akoby automaticky, ako sa všetko na ňu „lepí“ dá sa povedať samé od seba. Kým Majko si musel všetko doslova vydrieť. A niečo by nevydrel, ani keby sa ako snažil.Barborka v pohode od „malého mala“ držala očný kontakt. Borka nemala problém s objatiami, nielen našimi rodičovskými, ale ani keď ju na rúčky zobrali starí rodičia či hoc aj naši priatelia. Borka sa od nejakého času začala hrávať jednoduché hry, začala sa zaujímať o rozprávky a vydržala sledovať rozprávkový príbeh v televízii. Nemala problém s prejavovaním lásky a takisto s prejavovaním emócií. Keď sme urobili niečo smiešne, zasmiala sa. Keď sme ju za niečo karhali, začala plakať. Žiadne „pomiešané“ emócie, ako u autistu. Takisto postupne začala hovoriť, a čo je dôležité, s porozumením. Neskôr pribudla škôlka a v nej bezproblémová adaptácia. Poznanie farieb, číslic. Hranie sa s bábikami. Listovanie knižiek. A čo bolo najlepšie, už dlhšie nám ukazuje svoj veľký zmysel pre imaginárne hry. Borka nemá problém hrať sa s nami na doktorku. Či v imaginárnom hrnci urobiť mi imaginárnu večeru. Takto z času na čas vzájomne testujeme svoju obrazotvornosť a fantáziu. Úžasné, najmä ak si uvedomím, že Majko by s takouto imaginárnou hrou mal veľký problém. Ak by ju vôbec otvoril.Je to tá najkrajšia vec na svete, keď rodič vidí, že sa jeho dieťa vyvíja normálne, tak ako ostatní rovesníci. Viem, o čom hovorím. Pretože keď ten vývoj dieťaťa je z rôznych zdravotných dôvodov zabrzdený, človek by dal všetko za to, aby sa veci dali do poriadku. Aby problém zmizol. Nie vždy to však ide...