Keď Ježiško podcení výber skrýše na darčeky

Po návrate z práce sa na mňa ako vždy hádžu obe deti. Pomaly sa ani prezliecť nemôžem, tak sú na mne nalepené. Najmä Barborka, ktorá si okamžite žiada, aby som sa s ňou šiel hrať s bábikami. Potom s autíčkami. A nakoniec aby sme sa váľali a „bili“ v posteli. Nuž a v tej posteli to nedopadlo dobre, zrušil som ju (posteľ) hneď po minúte. Po tom, ako dcérkin zrak spočinul na našej skrini. Na jej vrchu Ježiško uložil prvú várku darčekov, tých, ktoré sú určené pre deti...„Taťo, pozri, lego city!“ Barborka zrazu končí s „bitkou“ a ukazuje prstom na vrch skrine. Tam z jednej tašky vykúka spomenutý názov.„Nájdi ma!“ schovávam sa pod perinu, vediac, koľká bije. Chcem aby na to, čo vidí na skrini, zabudla. „Jéj, taťo, aj Barbie!“„Barborka, poď, premiestnime sa do detskej, ideme sa tam hrať,“ na posteľ okamžite rezignujem, teraz sa ju aspoň snažím rýchlo dostať z našej izby.„Taťo, ja som videla darčeky, to Ježiško kúpil pre mňa!“ vysvetľuje mi Barborka idúc so mnou do detskej.Po zvyšok večera sa už k nálezu nevrátila. Neviem, možno naňho aj zabudla. Ako deti zaspali, som však okamžite zavolal Ježiškovi. Aby som s ním konzultoval zmenu skrýše, alebo aspoň maskovania darčekov. Súhlasil, z postele ich už niet vidno. Ale aj tak som si nie celkom istý, ako Ježiška vníma moja tri a polročná dcérka. Z jej slov som pochopil, že síce naňho hádam ešte verí. Ale na druhej strane už šípi, že tie darčeky máme na svedomí my rodičia. A že tým Ježiškom sme pre ňu vlastne ja s manželkou...Jedna vec však stále funguje. To, že Barborka verí, že Ježiško prinesie darčeky len vtedy, keď bude dobrá a bude poslúchať.„Taťo, Ježiško mi prinesie darčeky, lebo poslúcham, aj teba, aj maminu, aj Majka. Pusu!“ aj včera pred spaním sa takto sama pochválila. Neklamala...