Keď má človek problém so štítnou žľazou

Asi pred mesiacom som sa rozhodol po čase podstúpiť preventívne vyšetrenie svojho zdravotného stavu. Nie, nič vážnejšie, čo by bolo dôvodom navštíviť doktora, ma nekvárilo. Dokonca ani neviem, u ktorého doktora pred rokmi skončila moja zdravotná dokumentácia. Jednoducho som si chcel pred koncom roka dať iba overiť, či sú všetky moje „zdravotné čísla“ v norme.Prvé výsledky boli najskôr celkom v pohode, možno až na mierne zvýšené hodnoty cholesterolu. Pán doktor však spozornel pri sonografickom vyšetrení. Nezdala sa mu moja štítna žľaza.„Mali ste niekedy problémy so štítnou žľazou?“ pýta sa ma pán doktor počas vyšetrenia.„Nie. Minimálne o nich neviem,“ odpovedám, ležiac na ležadle v ambulancii.„A vaši rodičia?“ dostávam ďalšiu otázku. Opäť odpovedám záporne. Nie, nikdy doteraz som v rodine neregistroval žiadne problémy so zmieneným orgánom. Ani u rodičov, ani u starých rodičov. Ak aj tie problémy boli, zjavne o nich moji blízki nevedeli.„No, máte zväčšenú štítnu žľazu. Nevidím ani jej okraje. Pošlem vás na CT,“ počúvam prvotný ortieľ.Doktor ma ešte v závere informuje, že tam (v štítnej žľaze) videl jeden – dva uzly, a že vo výnimočných prípadoch to môže byť aj zhubné. Ale vraj sa nemám báť.Po CT sme neboli oveľa múdrejší. Vraj – tie strumy tam sú. A že treba ako ďalší krok absolvovať punkciu štítnej žľazy. Aby z uzlov zobrali vzorky a zistili, či „tam“ nie je nejaký problém.Musím priznať, že som sa punkcie bál. Nikdy som nič podobné neabsolvoval. Ale nebolo to až také strašné. A v pohode bol aj výstup z nich. Všetko vyzeralo byť v poriadku.„Budete brať rok pár mesiacov lieky, potom uvidíme, čo ďalej. Ale musím vám povedať, že pacienti s problémom štítnej žľazy ako vy končia v závere na operačke. S tým, že odstraňujeme minimálne tú zväčšenú časť štítnej žľazy,“ dozvedám sa od „mojej“ endokrinologičky.Nie, to nebolo v tom, že by som neveril. Ale moje druhé ja mi vravelo, aby som išiel so všetkými výsledkami z krvných testov, sona, CT apod. ešte za jedným odborníkom. Chcel som si porovnať názory na môj „problém“. A v Bratislave na Heydukovej sú na štítnu žľazu ozajstní odborníci. Svoje rozhodnutie navštíviť ich som neoľutoval. Skôr naopak...„No tak pozrieme sa na vašu štítnu žľazu, dobre?“ pýta sa ma pán doktor v nemocnici na Heydukovej. „Toto je jedna uzlová struma. Tu druhá. Ale pozrime sa, tu za ňou je aj tretia. A štvrtá! Tu je piata. Tu šiesta. Tu siedma,“ s každým ďalším číslom som viac nervóznejší.„Pozrite sa, poviem to takto. Operácia musí byť, a to najlepšie v krátkej dobe. Musí vám byť odstránená celá štítna žľaza. Máte v krku časovanú bombu. Ani teraz nevieme vylúčiť, ako sa správajú všetky uzly. A ak rástli doteraz, v budúcnosti tomu bude rovnako. Riziko bujnenia je veľké. Nemáte na výber. Za 30 rokov mojej praxe si nepamätám, že by mal niekto toľko uzlov v štítnej žľaze, relatívne v tak mladom veku,“ dozvedám sa od pána doktora.Tie jeho slová ma paradoxne ani nevyľakali. Skôr naopak. Pociťujem úľavu, že mám/e diagnózu. A aj riešenie. Čo už, budem bez štítnej žľazy. Jej funkciu mi doživotne bude každý deň nahrádzať tabletka.Na operáciu som rozhodnutý ísť čím skôr..