Kto pomôže?

Najdlhšou fázou je (mala by byť) mobilizačná fáza, kedy treba všetky sily a energiu venovať riešeniu problému. Ale – čo ak sám problém je nejasný, čo ak o ňom veľa ľudí nemá ani šajnu? Čo ak sa vášmu problému venuje na Slovensku naozaj len niekoľko odborníkov, ktorých možno spočítať na prstoch maximálne dvoch rúk? Ako sa vyznať v záplave informácií, ktoré z Vás skôr či neskôr urobia odborníka – laika na danú oblasť? Ako vtedy efektívne mobilizovať?Pred 5 rokmi sme tento problém riešili pri autizme. Kde nájsť informácie? U psychiatrov? U psychológov? V detských centrách? Na internete? A takisto – ako dané informácie spracovať? Komu uveriť? Uveriť vôbec niekomu?Napriek tomu, že odborníkov na autizmus na Slovensku veľa nie je, mali sme pocit, že na seba žiarlia. My sme ich chceli samozrejme pochodiť viacerých, pretože sme boli zvedaví na ich nezávislé posudky synovho stavu. Reakcia lekárov nás však šokovala: „Neveríte nám? Prečo ste išli na vyšetrenie aj na druhý koniec republiky? Veď uveríte, fázou vzdoru prechádza každý.“ Prečo by som však mal zobrať hneď prvú diagnózu mladej dámy (určite sčítanej odborníčky, ale bez reálnych skúseností, ktoré prinesie len prax), a neporovnať ju s názormi jej kolegov? Najmä ak tie pohľady na autizmus a rysy neboli medzi odborníkmi vôbec identické?Najmä keď sme videli, že to čistý autizmus asi nie je?Dobre nám na tieto otázky odpovedal neurológ prof. Traubner: „Viete, aj ja som bol najmúdrejší hneď po škole. Čím som však dlhšie v praxi, tým viac vidím, aký je život komplikovanejší vo všetkých smeroch, ako ťažšie je stanovovať diagnózy. A to najmä pri chorobách typu autizmus...Pokora je to, čo často v našej profesii chýba.“Z hľadiska mobilizácie sme v prvých rokoch navštívili „všetkých možných“ odborníkov, klasických aj alternatívnych. Boli sme aj v Prahe v Motole, či v jednom autistickom centre. „Pochodili sme“ zahraničné i domáce webové stránky.Naozaj sme sa stali takými laickými odborníkmi na autizmus.A prišli sme na nasledovné zistenie (toto berte ako môj subjektívny názor):1. V súčasnosti je autizmus moderné diagnostikovať. Ak je dieťa niečím iné, ak má niekoľko rysov, tak je okamžite označené nálepkou „autista“.2. Ak už máte autistický problém „doma“, nevzdávajte sa. Neberte vážne odborníkov, ktorí vám tvrdia, že vzdor vás prejde a chorobu skôr či neskôr prijmete.3. Uverte tomu, že najlepším psychiatrom či psychológom pre Vaše dieťa ste Vy, jeho rodičia.4. Vy jediní môžete reálne vášmu dieťaťu aj pomôcť.Tento text píšem aj ako odpoveď pre ľudí, ktorí ma kontaktovali mailom či telefonicky na základe mojich predošlých článkov o autizme – a keďže majú doma rovnaký „problém“, chceli poradiť.Problém som dal do úvodzoviek náročky.Autizmus, respektíve iná nečakaná udalosť v živote nie je problémom.Je darom, ktorý by mal človek prijať s najväčšou pokorou a zároveň odhodlaním zabojovať.To hovorím úplne vážne...