Má môj syn tri životy?

„Tati, koľko mám životov? Desať?“ tú otázku sa ma môj syn spýtal včera večer, po rozprávke. „Majko, ty máš len jeden život. Tak ako aj ja, či Barborka alebo maminka,“ aj keď mu už oči klipkajú od únavy, musím odpovedať.„Nie, ja mám najskôr desať životov. A mal som aj tri. A dva. A nakoniec nula životov,“ nedá sa Marek.Hneď mi došlo, kde je pes zakopaný. Vo virtuálnom svete, v ktorom naozaj niekedy má aj päť či desať životov. A nič sa nedeje vtedy, keď jeden či aj všetky životy stratí. Majko potom akoby vo svojich autistických myšlienkových pochodoch nevedel rozlíšiť, respektíve mal trošku zmätok v tom, prečo má v jednom svete viac životov a v druhom, normálnom, len jeden.Pamätám dobre na to, keď sa pár mesiacov dozadu skúšal presvedčiť o tom, čo sa stane, keď sa postaví do cesty autu. Či postačí kúzlo z rozprávky od Bibi Blocksbergovej a auto zastaví. Chvalabohu, vodič vtedy zastavil. A my sme Majovi vysvetľovali, že nemá žiadnu moc zastaviť auto. Že má v reálnom živote len jeden život a musí si ho chrániť.„Hlupáčik môj, tu na Zemi máš len jeden život. Ani o jeden viac. Len v počítači, keď sa hráš hry, ich máš viac!“„Aj Barborka má len jeden život? Áno, keď ho stratím, potom pôjdem do nebíčka,“ šepká Majko na koniec našej pred spánkovej debaty.Zdá sa že pochopil. A verím, že ten svoj jediný život si bude vždy aj čo najlepšie chrániť...