Majoušek, papoušek!

Keď som osem rokov dozadu pracoval v Prahe, bol som trošku prekvapený, že mi niektorí Česi nerozumejú. Niektoré slová boli aj pre kolegov v agentúre úplne neznáme. Tým nechcem povedať, že ja som v češtine stopercentne doma, to nie. Ale predsa len som rozumel oveľa viac, ako druhá strana. Vplyv českých televíznych programov, respektíve českých novín a časopisov je na Slovensku oveľa väčší, ako naopak slovenských televíznych programov a periodík v Čechách. V tomto smere sa musím pochváliť, že nám doma vyrastá osoba s potenciálom pozdvihovať v budúcnosti ideu česko-slovenskej vzájomnosti. Neviem, odkiaľ to má. Doma hovoríme po slovensky, žiadnych českých kamarátov nemáme. Rozprávky počúva tiež v slovenčine. Tú češtinu asi chytá najmä z českých rozprávok, ktoré pozerá na Minimaxe. Prípadne z iných českých programov, ktoré „chytí“ pri pasívnom počúvaní. Ale lepí sa to na ňu riadne...„Mňam, to byla bašta!“ vyjadrila sa Barborka v nedeľu po obede. „Chutilo ti, Borka?“ pýtam sa jej s úsmevom.„Jistě, tati!“ Samozrejme, že po každom českom slove ju aj korigujeme. A ona ho následne zopakuje po slovensky. Robíme tak vždy, až na jednu výnimku. Už niekoľko dní, keď má dobrú náladu, opakuje dcérka občas, vysmiata od ucha po ucho, dva-trikrát za sebou: „Majoušek, papoušek!“Tu by nám opravu asi nezobrala. Vyjadreniu „Majo, papagáj“ by z jej pohľadu určite chýbala šťava...