Malá sonda do myslenia autistov

Pri autistoch je typické, že berú veci, ktoré sú im povedané, väčšinou vážne a doslova. Jednoducho žiadna výnimka, žiadny odklon od povedaného. Príkladom je známa scéna z legendárneho filmu Rain Man, v ktorej Dustin Hoffman chce prejsť cez prechod pre chodcov na druhú stranu ulice a čaká na to, kým sa na semafore objaví zelený panáčik. Ako sa objaví, vstúpi na cestu. Ale keďže je zelený panáčik vystriedaný červeným ešte v čase, keď „náš“ filmový autista prechádza cez cestu, Dustin zastane. A nervózni vodiči v autách trúbia a nadávajú mu do blbcov...Pravidlo (dopravný predpis) je jasné a nespochybniteľné (teraz nebudem riešiť, že sú tzv. normálni ľudia, ktorí ho permanentne „len aby boli zaujímaví“ porušujú a riskujú tak svoj život) – zelený panáčik znamená ideš, červený stoj. Kým však my „normálni“ aj po tom, ako naskočí červený panáčik a my ešte prechádzame, rýchlo dokončíme náš manéver a prejdeme na druhú stranu (inak by nás predsa mohli zraziť autá), autista vo filme zostane stáť, hoc aj v strede cesty. A túžobne pozerá na panáčika, kedy sa zase zmení na zeleného. Bez ohľadu na nebezpečenstvo. Samozrejme, nedá sa zovšeobecňovať na tento konkrétny príklad, ale takto nejako to môže fungovať.Podobný príklad z našej rodiny spred pár dní? Na Deň narcisov sme Majovi presne podľa pokynov v žiackej knižke dali peniažky, aby si aj on jeden symbolický kúpil a prispel tak na pomoc onkologicky chorým ľuďom. Keďže v žiackej bolo napísané doslova aj to, že dobrovoľníci prídu počas hodiny občianskej výchovy, jasne sme mu viackrát povedali, že peniažky sú na občiansku a že keď príde niekto cudzí na hodinu, že mu ich má dať a dostane narcis...Večer Majovi kontrolujeme žiacku – a peniaze v nej stále má. Čo sa stalo? Vysvetlenie sme dostali od jeho asistentky. Dobrovoľníci do ich triedy neprišli na občiansku, ale už o dve hodiny skôr, počas hodiny slovenského jazyka. Pani učiteľka tak vyzvala žiakov, ktorí si priniesli peniažky a chcú prispieť, aby tak urobili. Majo bol ticho, na otázku asistentky odpovedal že nechce. V jeho hlavičke bolo predsa nastavenie – peniažky = občianska výchova! A tak neprispel. Ako ale začala hodina občianskej, prihlásil sa a začal sa pýtať, kedy prídu ľudia s narcismi, pretože on si predsa tiež doniesol peniaze...Myšlienkové pochody našich autistov sú jednoducho svojské. Ale z ich pohľadu určite pochopiteľné a normálne. Lebo, parafrázujúc mamu Forresta Gumpa – čo je to vôbec normálne?