Ale manželstvo na celý život ako principiálna vec, ako postoj, s ktorým do manželstva idem. Či snaha (super je, keď je obojstranná) pokračovať v budovaní a rozvíjaní partnerského života aj v manželstve s tým, aby to vydržalo naozaj až „po hrob“. Som presvedčený, že ak nie všetci, tak drvivá väčšina ľudí s takýmito predsavzatiami vstupuje do manželstva. Niekedy to, žiaľ, nevydrží. Ak sa to ale manželskému páru stane, nemal by ich nikto súdiť. Nikto nevie viac o ich vzťahu, o radostiach, ktoré v ňom tiež určite boli. Ale aj o problémoch či rozdieloch, ktoré zapríčinili, že na celý život to nakoniec nebude.V tejto súvislosti je však určite krásne, ak to niekomu vyjde. Presnejšie – vychádza. Je to jeden z najlepších pocitov vedieť, že človek hádam našiel toho osudového, toho pravého. A aj keď občas príde k hádke, neznamená to, že neprehrmí. Skôr naopak, prehrmí skoro. Ak tí dvaja empaticky komunikujú, vzájomne sa rešpektujú a prejavujú si navzájom city.Nie je ľahké nájsť si tú svoju celoživotnú lásku. Respektíve je nemožné zistiť vopred, či existuje. Či tá, ktorú teraz prežívame, je tá pravá. Človek to na začiatok musí zistiť a cítiť srdcom. Ideálny (chvalabohu) nie je nikto. Nie je však lepšie zostarnúť s niekým nedokonalým, ako opustený a sám?
Manželstvo na celý život?
Existuje nejaký recept, aby naozaj vydržalo? Na českom spravodajskom serveri idnes.cz vyšiel článok, v ktorom sa manželské páry žijúce spolu desaťročia vyjadrili, že ten recept môže znieť aj „vydržať, vydržať, vydržať“! Možno pred desiatimi rokmi by som si myslel to isté, ale dnes už nie. Určite existujú prípady, kedy to trápenie už nemá zmysel. Manželstvo by nemalo byť len o výdrži...