Humor použijem vždy vtedy, keď je polovička v zlej nálade. Keď ju niekto/niečo roztrpčí. Keď má pocit, že sa všetko na ňu valí. Keď je bez energie, ako sa hovorí „vypľutá“. Takisto aj vtedy, keď je nahnevaná a má trošku „rýpavú“ náladu (toto sa stáva iba výnimočne:-). Vtedy sa snažím, aj za cenu absurdného humoru, vyčariť jej úsmev na tvári. Zlepšiť jej náladu. Dostať ju z toho energetického deficitu. Väčšinou to zaberie. Včerajšok nebol výnimkou.To, čo moju manželku rozhodilo, nebudem bližšie rozvádzať (ja som to však nebol:-). Večer však bola totálne vybitá. A bez nálady. Keďže ja som cítil prebytok energie, prišlo k tomu, čo je v manželstve myslím bežné. K presunu energie z jedného subjektu na druhý. A to aj prostredníctvom mierne absurdného humoru a zľahčovania problémov (tých, kde som si aspoň chvíľkové zľahčenie mohol dovoliť).„To je strašné, ty nič neberieš vážne,“ karhá ma na oko asi po štvrťhodine rozhovoru.„Čože by som nebral,“ oponujem. Viem, že má tento môj humor rada. Pretože jej dokáže vyčariť úsmev na tvári.„Ty si teda riadny blázon,“ dodáva už v pohode. Nie, toto nie je o tom, že sa občas nepohádame. Hádky bývajú v každom manželstve. Ak k nim však príde u nás, vojnová sekera je zakopaná do pár minút. Ak ju vôbec odkopeme. Väčšinou ju prekryje humor. Máme to tak radi obaja...
Moja manželka to má tak rada
A keďže to ja po rokoch manželstva dobre viem, vždy sa snažím ju takto potešiť. Funguje to spoľahlivo. Včera som si to opäť potvrdil.