Moja obľúbená TV stanica

Hovorím o Minimaxe, detskom televíznom kanále, na ktorom takmer po celý čas bežia kreslené a animované rozprávky a seriály. Priznávam, že pred narodením sa mojich detí som o Minimaxe chyroval iba matne. Marek a Barborka to však zmenili. Kvôli nim sledujeme občas Minimax aj ja.Som veľmi rád, že existuje stanica, na ktorej bežia pekné kreslené rozprávky a seriály pre deti. Programy bez násilia. Programy plné fantázie, zábavy. Programy, ktoré sa snažia deti nenásilnou formou aj vychovávať a vzdelávať.Príkladom je seriál hádaniek Vlaďka a Taťka, na ktorý sa naše decká (najmä Marek) vždy veľmi tešia. Pointa je jednoduchá – Vlaďka háda na počítači hádanky typu „čo potrebuje rybička? Akvárium? Tenisku? Umývadlo? Pohár?“. Vlaďka samozrejme najskôr háda zle, na čo Taťka krúti hlavou. Až príde správna odpoveď, zasvieti zelená na semafore, Vlaďka (alebo Taťka? Neviem:-) hodí loptu do basketbalového koša – a je koniec. Jednoduché, a zároveň pre deti geniálne.Spolu s manželkou však už dokážeme so synátorom (počítam že dcérka sa do debát zapojí najneskôr tak do pol roka) debatovať aj o ďalších programoch z Minimaxu. Poznáme Bibi Blocksbergovú, dievčatko obdarené čarovnými schopnosťami. Sledujeme spolu dobrodružstvá odvážnej parnej lokomotívy menom Tomáš. Rozoberáme najnovšie príbehy Kamarátov z lesa, Fixiho a Foxiho, Malej princezničky, Flippera a Lopaka či Noddyho... „Taťo, nezapneš si správy, že? Ocko, ideme pozerať Fixiho a Foxiho, ideš s nami, že? Prosííím!“ zvykne ma vítať synátor po návrate z práce. Počítam, že Minimax nebude u nás jednotkou navždy. Momentálne ale kraľuje. „Vďaka“ nemu zvyknem často aj tie správy obetovať. Spokojnosť a úsmev na tvárach „dorastu“ sú dôležitejšie...