Na to, keď sa z dvoch vedľa seba žijúcich ľudí stávajú dve polovičky. Keď dvoch ani po rokoch neopúšťa úžas nad tým, aké prepletené sa stávajú nielen ich životy, ale aj ich duše. Viete, na čo myslím? Aj mne s polovičkou sa stále častejšie stáva, že myslíme na to isté. Bez predchádzajúceho dohovárania sa. Bez toho, aby sme si vopred čokoľvek povedali. „Láska, čítaš mi myšlienky. Presne na to isté som myslel,“ zvyknem hovoriť v rôznych situáciách polovičke. Keď myslí na to, čo pôjdeme o chvíľu robiť. Čo potrebujeme do domácnosti. Kam pôjdeme s deťmi...Tých situácií je nekonečne veľa. Keď poviem to, na čo myslí ona. Keď ona povie to, na čo myslím ja...Je to zvláštny pocit, a zároveň neskutočne krásny. Človek vtedy ešte viac verí tomu, že má po svojom boku osudového partnera. Svoje druhé ja. Ktoré mal to šťastie nájsť.
5. feb 2007 o 20:54
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 044x
Myslíš na to, na čo myslím ja?
Zažil som to a zažívam pri vlastných rodičoch, ktorí o týždeň oslávia 36. výročie svadby. Pamätám si na to aj pri starých rodičoch z otcovej strany (z maminej strany nie, dedko zomrel keď som mal iba 5 rokov), ktorí spolu žili do deduškovej smrti 49 rokov. A stále ma to prekvapuje v spolužití s mojou polovičkou, ktorej som sľúbil vernosť 10 rokov dozadu. Na čo myslím?
Jozef Bednár
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
