Neznáma túžba

Je krásne prázdninové popoludnie v jednom z krásnych slovenských miest. Len tak sa s deťmi prechádzame po uliciach, občas nakukneme (manželka:-) do nejakého obchodíku. Keďže obidve naše deti mali prednedávnom narodeniny, chceme im kúpiť nejaký, aspoň malý, darček. So štvorročnou Barborkou problém nie je, tej skôr treba v jej veku vysvetľovať, že nie každá hmotná túžba človeka je splniteľná okamžite a že si musí teraz vybrať iba jednu. Takú, ktorú ako rodičia akceptujeme.S Majkom je to zložitejšie...„Majko, čo by si si prial ako darček k narodeninám? Akú máš túžbu?“ pýta sa ho manželka. Marek je v okamihu kladenia otázky trochu zamyslený, jeho pozornosť práve zaujal okoloidúci autobus. Otázku však registruje.„Mami, a čo je to túžba?“ pýta sa späť s takou nevinnosťou v hlase, až mi zimomriavky naskakujú po celom tele. Je to jedna z podobne hlbokých myšlienok, ktoré sa z času na čas rodia v jeho hlavičke, ako že „či bude šťastný, keď bude múdry“, alebo že „nám ďakuje za to, že sme ho zachraňovali z horiaceho ohňa, že videl, ako zachraňujeme jeho svet“.„Majuško, túžba je niečo, čo si želáš, po čom túžiš, čo by si chcel aby sa splnilo, čo by si chcel mať. Nielen nejaký darček, autíčko, ale aj nás, maminu a ocina, Borču,“ snažíme sa obaja s polovičkou vysvetľovať pojem túžba. Na prvý pohľad jednoduchá úloha, ale ak vysvetľovanie sťažuje autizmus, človek sa zapotí. A vôbec nemá istotu, že druhá strana vysvetlenie pochopila.„Majko, haló? Už vieš, čo je to túžba? Čo by si si prial, autíčko?“ „Áno, autíčko,“ dostávame tichú odpoveď. Marek k tomu pridáva očný kontakt. V jeho očiach ale tiež čítam istú odpoveď... „Oci, ďakujem za vysvetlenie, ale ja v podstate mám len jednu celkovú túžbu. Rozdávať a prijímať lásku a mať vás, Teba, maminu, Borku, oboch deduškov i babičky, celú rodinu. Aby ste ma ľúbili a objímali. Toto je moja túžba.“„Viem, Majko. A moja najväčšia túžba, hovorím aj za maminu, je tiež jednoduchá. Aby si sa raz dostal z autizmu. Nič by ma viac nepotešilo. Ale ak sa to aj náhodou nepodarí, moja túžba je aby si bol čo najšťastnejší. Všetko pre to urobím,“ odpovedajú Majkovi moje oči.Pozerá sa na mňa a zdá sa, že chápe.„Ocinkou, strašne ťa ľúbim. Objím ma silno,“ ukončuje náš rozhovor. Po takomto otcovskom objatí túži Majko čoraz častejšie. Pár rokov dozadu ho túžba po objatí ešte vôbec nelákala...