Nie alternatívna či klasická medicína, ale medicína, ktorá pomôže a medicína, ktorá nepomôže

Moja prvá skúsenosť s takzvanou alternatívnou medicínou bola z núdze cnosť. V rokoch 1990 – 1998 ma každoročne prenasledovali alergické príznaky vo forme dráždivého kašľa, ktorý ma nútil slziť, a takisto nepríjemné vyrážky. Chodil som k doktorom ako na klavír, robili so mnou hókusy – pókusy od výmyslu sveta. Nič nepomohlo. V najlepšom ma „obdarovali“ receptom na rôzne kortikoidné masti, ktoré pomohli maximálne na pár dní. Nepomohli ani testy na alergiu, bol som zdravý ako repa – len občas vyhádzaný alebo bojujúci s kašľom...V roku 1998 mi kolegyňa vo vtedajšej práci odporučila akéhosi homeopata. Jej vraj pomohol z podobného problému, ktorý kváril mňa...Povedal som si, že to skúsim. Ten homeopat sa volá pán Hermann, a je to „normálny“ doktor – kardiológ, vo „voľnom čase“ sa venujúci homeopatii. Už prvé vyšetrenie uňho bolo pre mňa nezvyčajné. Pán doktor sa vypytoval na všetko, čo kedy od môjho narodenia súviselo s mojím zdravotným stavom. Zaujímal ho už môj pôrod, angíny v detstve, podozrenie zo zápalu mozgových blán, zlomenina nohy na lyžovačke...Rozhovor trval hodinu. Moje slová si pán doktor prekladal listovaním dvoch objemných homeopatických kníh o liekoch. Po skončení rozhovoru zavrel knihu, spod stola vybral 3-4 drobné guľočky, ktoré som si mal dať pod jazyk a nechať rozpustiť. Upozornil ma, že tie drobné guľočky (homeopatiká) budú v mojom organizme pôsobiť týždne a že sa mám pripraviť dočasne na zdravotné problémy, ktoré som ešte nikdy nemal. Vysvetlil to tým, že homeopatia sa zameriava na liečbu nie príznakov, ale príčin chorôb. A keďže tie príčiny nemusia mať pôvod v orgáne, s ktorým mám aktuálne problém, ozvať sa môže na prvý pohľad nesúvisiaci orgán...Stalo sa. Dva dni po návšteve homeopata ma v noci zobudili neznesiteľné bolesti či kŕče (aj teraz sa mi to ťažko definuje, ten problém bol pre mňa nový) v nohách, ktoré mi bránili spať. Po dvoch dňoch som volal doktora. Ten povedal, že prebieha liečivý proces v mojom organizme a že mám vydržať. Respektíve ak nechcem vydržať, že ma pošle špecialistovi a ten ma problémov klasickými liekmi zbaví okamžite...Vydržal som, i keď to trvalo týždeň...Následne som sa ešte raz „strašne“ vyhádzal. Naposledy (klopem na drevo:-). Odvtedy som „čistý“, problémy pominuli...Aj po vyliečení som pánovi doktorovi chodil na kontroly zhruba raz za pol roka.A spomenul som si naňho aj vtedy, keď začal mať môj syn problémy s autizmom. Na autizmus sme však primárne nenasadili iba homeopatiu, ale najmä „prácu s energiami“ a „odblokovávanie“, ktorému sa vo svojom centre v Bratislave venuje pani doktorka Luknárová. Bola nám doporučená jednou známou, ktorej vraj pomohla a ktorá tvrdila, že nemáme čo stratiť, najmä ak takzvaná klasická medicína nevie doteraz s autizmom ani pohnúť.Koncom roka 2002 sme teda prvýkrát zaklopali na dvere pani doktorky.Pani doktorka bola v začiatkoch nášho spoznávania autizmu jediná, ktorá nám dávala aspoň akú – takú nádej. Od začiatku tvrdila, že Marek je mentálne schopný vývoja dopredu a že je „iba“ zablokovaný. Začala „pracovať“ nielen s ním, ale aj s manželkou a občas aj so mnou. Výsledky neprišli okamžite. Po niekoľkých mesiacoch sa však chlapcovi, ktorý nerozprával, začal rozväzovať jazyk. Začal si všímať svet okolo seba. Začal vyžadovať dotyky. Začal vyhľadávať spoločnosť iných detí. „Lekári sa ešte budú čudovať,“ posilňovala nás vo viere a v nádeji, ktorú podlamovali pesimistické názory „klasických“ doktorov, tvrdiacich, že autista zostane autistom navždy a každý snaha je márna...Po roku práce s pani doktorkou Luknárovou sme zavítali pánu doktorovi Hermanovi. Ten, nevediac, komu chodíme, neveril vlastnými očiam. Pýtal sa, kto s Marekom pracuje. Zmienili sme sa o pani doktorke Luknárovej. Pán doktor na to, že je to jeho spolužiačka z medicíny! Že vie o jej snahách o alternatívne liečebné postupy a že ju máme srdečne pozdravovať. Vraj vôbec nečakal, že Marek môže robiť také pokroky.Moje skúsenosti s takzvanými alternatívnymi doktormi sú doteraz len a len pozitívne. Aj keď niektorí ľudia v mojom okolí zvyknú moje nadšenie schladiť vetou: „Ale veď to je iba výsledok tzv. placebo efektu!“ Moja odpoveď? Nezaujíma ma to. A ak by to naozaj bol iba placebo efekt, či už v prípade mojej alergie, alebo synovho autizmu, tak uznávaní „klasickí“ doktori mi ho (placebo efekt) naštartovať nevedeli...Ešte jeden poznatok. Ak som sa pred „normálnymi“ doktormi zmienil, že chodím aj za „alternatívnym“ doktorom, väčšinou som býval vysmiaty. Mám pocit, že oficiálna medicína „iné“ liečebné postupy a priori odmieta.Opačne to však neplatí. Ani jeden zo spomenutých doktorov, ktorí nám naordinovali alternatívne medicínske postupy, neodmietali klasickú medicínu. Tvrdili, že najlepšia je kombinácia oboch ciest...Pretože medicína by sa nemala deliť na klasickú či alternatívnu, ale na tú, ktorá pomôže, a tú, ktorá nepomôže.„Nezabúdajte, že najviac ste synovi pomohli Vy svojou vierou v zlepšenie jeho stavu do maximálne možnej miery. Nie ja, ja Vám len ukazujem cestu. Rodičia sú tým najlepším psychológom či psychiatrom pre svoje dieťa!“ zvykne hovorievať pani doktorka Luknárová. Oplatí sa veriť!