O dobrodružnom živote

Ten chlapík je odo mňa o pár rokov mladší, doteraz sme sa stretli tak tri razy (moja nebohá stará mama by dodala, že tri razy aj s cestou:-). Na poslednom stretnutí sa reč na chvíľku zvrtla aj na súkromie oboch nás...„Vy ste už ženatý?“ pýta sa ma zrazu prekvapene. Reč sme na túto tému neviedli, asi spozoroval obrúčku na mojom prste.„No, už pekných pár rokov,“ priznávam s úsmevom.„Aj deti máte?“ pokúša sa o rozvíjanie témy.„No ja osobne nie, ale s manželkou hej, máme dve deťúrence,“ odpovedám.„No, ja už mám tiež cez tridsať, ale ešte som slobodný. Viete, ja chcem mať dobrodružný život, cestovať, byť slobodný. A tak stále hľadám šťastie sám,“ otvára mi opatrne svoju trinástu komnatu.„Súhlasím, nič nezmeškáte. Len chcem podotknúť jednu vec – dobrodružný život sa s manželstvom, či s partnerským vzťahom nemusí biť. Ani to cestovanie, či hľadanie šťastia,“ opatrne podotýkam, radšej však tému ďalej nerozvíjam a prechádzam na inú.Som rád, že môžem spoznávať na vlastnej koži, že manželský či partnerský vzťah sa môže takisto stať krásnym dobrodružným príbehom. Dobrodružným v tom pravom, dobrom, život obohacujúcom slova zmysle. Veď dobrodružstvo je aj o vzájomnej podpore pri rôznych životných skúškach. O vzájomnom každodennom prekvapovaní sa. O spoločnej výchove detí, kedy sa človek snaží z nich vykresať čo najlepších ľudí. O spoločnom ťahaní za jeden povraz. A to všetko sa dá robiť nielen doma, ale aj na cestách. A šťastný život? V trvácej podobe ho človek len ťažko nájde na cestách či v dobrodružnom živote. Ani v partnerskom vzťahu ho asi nenájdeme. Základ šťastného života leží v našom vnútri. Ak sa ho my sami nepokúsime nájsť (často je to teda tiež pekne dobrodružný príbeh), nikto druhý to za nás nespraví...