O manželstve

Rešpektujem spomenutý názor, na druhej strane sa však nazdávam, že ak sa dvaja ľudia naozaj majú radi, ten „papier“ je pre nich naozajstným spečatením ich lásky a nevidím vážnejší dôvod ho nepodpísať. Ak sa dvaja ľudia naozaj majú radi a rozhodli sa na ďalšej časti svojej životnej cesty kráčať vo dvojici, potom je uzavretie manželského sľubu krásnou nadstavbou ich vzťahu. Sľúbenie si vernosti v každom čase, v mladosti i v starobe, v zdraví i v chorobe, počas šťastných i menej šťastných životných období... Manželstvo je o veľkej zodpovednosti. Nielen k partnerovi, ale aj o zodpovednosti pri výchove detí. Pri budovaní spoločnej rodiny. Aby sa vzťah nerozpadol pre malichernosť, aby neskončil počas prvej krízy, chce to veľkú mieru komunikácie, empatie, aj kompromisov. Hovorí sa, že človeka čaká v živote jedna veľká, osudová láska. Preto ak človek cíti v kostiach, že tú osudovú lásku našiel, nemal by sa báť (samozrejme po istom čase vzájomného spoznávania sa) sľúbiť jej vernosť „až za hrob.“ Žiaľbohu, nie vždy to manželstvo vydrží. Ak sa tak však náhodou stane, ten „papier“ za to nemôže...