S prvým dieťaťom, synom Majkom, zostala manželka kvôli autizmu doma v podstate až do jeho piatich rokov. Po Barborkinom narodení sme sa samozrejme najskôr sústredili na dcérkin vývin (a na jeho stimul). Vďakabohu, napriek maličkému oneskoreniu reči medzi prvým a druhým rokom života (ktoré už ale každým dňom doháňame) sa Borka vyvíja ako iné normálne dieťa. Keď to porovnávame s Marekom, vidíme, že väčšinu vecí a činností, ktoré sa Barborka učí rýchlo prirodzenou cestou, si musel Majko oddrieť. A niekedy ani to nestačilo.Keďže Barborka mala dva roky už v júni, zvažovali sme, že by od septembra hádam už aj mohla začať chodiť do škôlky. Borka sama vyhľadáva deti a dobre sa cíti v ich spoločnosti, dokáže sa s nimi zmysluplne hrať. Škôlka by jej iba pomohla. Hovorili sme aj s pani riaditeľkou škôlky, do ktorej chodil posledný rok aj Majko (bol integrovaný do klasickej triedy). Dcérku by bez problémov zobrali, ale – nepýta sa. „Ak sa do konca roka začne, v januári môže nastúpiť,“ povedala nám pani riaditeľka.Borka zatiaľ odoláva, na záchod (alebo ako sa posledne Majko v škole naučil – „na toaletu“) sa zatiaľ nepýta. Keď jej to pripomíname, že už by sa aj mohla začať pýtať, tak na nás s polovičkou zagáni, že radšej zmeníme tému. Prípadne zmení tomu ona – a začne buď tancovať, alebo sa smiať. V lete nepomohli ani rady, aby sme ju skúšali dávať sedieť na nočník (absolútna ignorancia tejto pomôcky z jej strany) či ju nechali premávať sa po byte holú, bez plienky. Tento nápad sme však okamžite zavrhli, ako sa po byte postupne začali objavovať dovtedy nevídané „značky“...Zatiaľ posledný pokus sme uskutočnili tento víkend. Vedľa seba sme položili nočník a plienky.„Barborka, keď sa ti chce kakať či cikať, tu je nočník, treba sa naňho posadiť!“ znie naša rodičovská rada.Barborka sa pozrie najskôr na nočník. Potom na plienky. Následne vystrieda pohľady na maminu a na ocina a zasuší, ukazujúc prštekom na nočník: „Toto nechcem!“A na plienku pochopiteľne: „Toto chcem!“Pochopili sme z toho jedno. Barborka asi ešte do škôlky nechce. Už sa jej preto pýtať nebudeme. Som presvedčený, že sa čoskoro začne pýtať sama. Veď rozdiel medzi nočníkom a plienkou už pozná...
Plienky chcem, nočník nechcem!
Vie sa ani nie dva a polročné dievčatko samo rozhodnúť, či chce ešte zostať s maminkou doma, alebo či už začne chodiť do škôlky medzi vrstovníkov? Dokáže si samo vybrať termín, kedy do tej škôlky začne chodiť? Podľa našich skúseností s Barborkou súdim, že hej.