Pre Magdu sa víkend začal už v piatok ráno

„Tati?“ pýta sa ma dnes Majko v aute na ceste do školy.„Čo?“ odpovedám trošku zamyslene. Neuvedomujúc si, že sa pýtam nevhodne. Môj synátor ma okamžite opravuje...„Ocko, nehovorí sa čo, ale hovorí sa prosím, dobre?“„Prosím, Majko?“ opravujem sa pokorne.„Tati, povedz – Bože, daj, aby dnes nebola na ceste zápcha,“ prekvapuje ma Majko svojou prosbou. Ja som si to „len tak“ povedal pre seba pár dní dozadu. On si to zapamätal a použil túto slovnú konštrukciu v pravý čas. K veci. Veľmi ma potešil.„No, do čerta, zápcha tu predsa len je,“ konštatujem skormútene.„No, do čerta, zápcha tu predsa len je - povedal ocko,“ počujem svoju ozvenu. Vida, z Majka sa stáva hotový rozprávač.„Ocko, budeme trpezliví a počkáme, kým autá prejdú, dobre?“ znie dovetok môjho Majka. Ešte pred časom taký trpezlivý nebýval. Teraz akoby sme si role vymenili, a nervózny som ja. Nechcem, aby sme do školy meškali.„Taťo, koľko máš rokov?“„Tridsaťpäť. A Ty máš koľko?“„Ja mám osem. Maminka má tiež osem?“„Nie, maminka má viac.“„Šesťdesiatštyri?“„Nie, tridsaťštyri,“ odpovedám.Do školy sme nemeškali, prišli sme o dve minútky osem. Majko tu po mesiaci už pozná všetkých. Aspoň sa mi to tak zdá. Žiakov i učiteľky...„Prajem príjemný deň, Magda. Majko je už v školičke!“ zdraví Majko jednu pani učiteľku.„Ahoj Marek, ako si sa vyspal?“„Dobre!“„Majko, dnes je piatok!“ hovorí mu Magda.„Áno, a zajtra je sobota, a potom nedeľa, máme víkend – máme voľno! Magda, príjemný víkend prajem, príjemnú zábavu!“ lúči sa s ňou pri vchode do triedy. Pani učiteľka Magda je usmiata od ucha k uchu, víkend sa pre ňu začal už v piatok ráno. Po takom krásnom prianí od nášho Majka sa ani niet čomu čudovať...