Prečo by sa pánovi riaditeľovi zišiel Arabelin prsteň

„Deti nerodia roboty, ale ľudia. A tí bohužiaľ občas urobia chybu,“ povedal v rovnakom denníku na margo celého prípadu prezident Českej lekárskej komory Milan Kubek. Viem si predstaviť, že v podobnom duchu by mohol (mal) komunikovať aj vrcholový manažér třebíčskej nemocnice. Prejaviť empatiu. Priznať chybu a verejne sa za ňu ospravedlniť. Snažiť sa verejnosti celú záležitosť aspoň trošku vysvetliť, pokúsiť sa zistiť, kde sa stala chyba. Povedať, aké opatrenia pôrodnica prijme k tomu, aby sa podobné udalosti v nemocnici už nikdy neopakovali, alebo aby sa aspoň znížilo riziko takéhoto fatálneho omylu. Ale nie. Riaditeľ najskôr mlčí (ak aj nie priamo cez riaditeľa, nemocnica mala s médiami a verejnosťou určite proaktívne komunikovať od začiatku krízy), a potom sa pre médiá vyjadrí veľmi, veľmi nešťastne. S označovaním detí podľa neho nemajú v nemocnici problém. Tehotné ženy z Třebíča a okolia tiež vraj nemajú problém rodiť v tejto nemocnici a nehlásia sa k pôrodom do druhých nemocníc. Problém majú iba médiá a jedna rodina. Takže ani nebol dôvod sa ponáhľať s ospravedlnením zámenou postihnutým rodinám (rodinám sa nemocnica ospravedlnila v pondelok 8. októbra, t.j. až 5 dní po tom, ako sa o kauze dozvedela verejnosť).Možno je třebíčska nemocnica naozaj špičková. Možno bol tento omyl naozaj jedinou, aj keď hroznou, výnimkou za dlhé roky jej existencie. Jedno mediálne vyjadrenie pána riaditeľa však nemocnici skôr poškodilo, ako pomohlo. A zbúralo zvyšky pozitívnej reputácie. V čase krízy sa takto nekomunikuje. Pokiaľ sa nemýlim, Petr Mayer bola aj postava v Arabele. Tento Petr Mayer z nemocnici v Třebíči by v tomto okamihu potreboval ani nie tak Arabelu, ako skôr jej zázračný prsteň. Aby vrátil čas späť a aby si mamy mohli odviezť z nemocnice domov naozaj svoje deti. Aby tie dve rodiny nestáli teraz pred ťažkými životnými situáciami. A aby on nemusel brať späť svoje slová. Pretože jeho nemocnica problém má...