Prvé slová? Džúsik, traktor...

Nechcem to zakríknuť, ale zdá sa, že jazyk sa nám (Barborka mala pred cca 2 týždňami dva roky) konečne rozväzuje. K prvým slovám ako džúsik, mama, tata, dosť, ktoré si osvojila už dávnejšie, pribúdajú ďalšie. Najmä po oslave dvoch rokov akoby si Borka už definitívne povedala, že nás nenechá sa ďalej trápiť. A začala/začína opakovať a pomaličky aj spontánne používať jedno nové slovo za druhým...„Kako“ v tomto okamihu síce znamená nielen informáciu, že chce kakať, ale aj info, že už má naložené. Zvolaním „auto“ v tomto okamihu síce neupozorňuje iba na autá, ale aj na lietadlá na oblohe.Dôrazné „stačí“ v tomto okamihu hovorí aj vtedy, keď ešte zjavne nemôže byť najedená (keďže väčšinou má za sebou iba jednu -dve lyžičky).Na druhej strane však „nos“ už v jej ponímaní znamená iba nos. „Džúsik“ znamená džúsik. „Park“ klasický park. A Borka napríklad veľmi dobre pozná aj rozdiel medzi traktorom a motorkou...Okrem už spomenutých príkladov nových slov Barborka tak zvýšila frekvenciu (zatiaľ síce nezrozumiteľného, ale to nevadí) bľabotania na rôzne témy, k čomu pripája aj ukazovanie prstom na veci či predmety, že si už naozaj myslíme, že spontánna zrozumiteľná reč a spájanie slov do viet je na spadnutie. A my si potom s veľkou úľavou vydýchneme...