Prvé sväté prijímanie a (možno aj) foxtrot či quickstep

Samozrejme, otázka, či s hendikepom bude Majko môcť ísť niekedy na prvé sväté prijímanie, nám napadla už dávnejšie. Ešte predtým, ako začal chodiť do jednej z bratislavských špeciálnych škôl na Hálkovej. V mieste nášho bydliska sme pred pár mesiacmi túto otázku tiež otvorili pred pánom farárom. Spolu s ďalšou otázkou, či by Majo mohol miništrovať. Pán farár, poznajúc nás a aj autizmus, s ktorým sa boríme, nepovedal na to miništrovanie vyslovene nie. Len navrhol postupnú adaptáciu Majka ako miništranta na novú situáciu, a to tak, že by synátor najskôr miništroval na pravidelných detských omšiach. Uvidíme, možno od septembra to skúsime. Nuž a čo sa týka prijímania, tam sme sa zhodli, že bude lepšie ak Majko túto slávnosť absolvuje v kruhu svojich spolužiakov z Hálkovej. V skupinke bežných detí by mohol pôsobiť rušivo. Aj keď sa stále zlepšuje míľovými krokmi a celú omšu už dokáže vydržať sediac v lavici, pričom pozná takmer všetky známe piesne a modlitby a modlí sa ich hlasno a s takou zanietenosťou, že sa babky tri rady pred nami otáčajú, čo za svätca to za nimi sedí.Teším sa na Majkove prvé sväté prijímanie už teraz. A určite aj krstní rodičia, starí rodičia a ostatná rodina budú naňho pyšní. Tak ako on bude pyšní na seba. Už teraz počujem tú jeho klasicky postavenú otázku, tentoraz po prijímaní: „Ocko, že ma ľúbiš? Povedz Majkovi – Majko, skvele si to zvládol!“Inak pred letom to bude pre Majka už druhá vážna udalosť. Prvou bude koncom mája premiérové vystúpenie v prestávke jednej súťaže v spoločenských tancoch, so zdravou partnerkou – dievčatkom Mirkou. Neviem, čo hodia na parkete, natrénované má (samozrejme ide o základy, v rámci jeho možností) všetko možné od tanga, cez valčík, až po čaču, foxtrot, quickstep. Ani nie za rok sa synátor do tanca doslova zamiloval. Ak sa sústredí, tanec je jeho svet, do ktorého sa, aj napriek prekážke v podobe autizmu, rád vnára. Tak ako vo všetkom, čo robí, je aj pri tanci jednoducho skvelý...