Rozdávanie dobrej nálady

Začína to hneď ako zastavíme pred školou. Rovnako tomu bolo aj dnes.„Počkaj, počkaj, ja ťa vypnem!“ hovorí zo zadného sedadla sa nakláňajúci Marek. Samozrejme čakám. Následne musí čakať on, detská poistka nepustí. „Tati, neboj, budem poslúchať,“ dodáva, vystupujúc z auta. K tomu si hundre to svoje piatkové: „A prajem vám príjemný víkend!“„Dobré ráno, vy idete kam?“ oslovuje tri zo školy vychádzajúce maminy, ktorých deti sú už v triede.„Ahoj Majko, my ideme do práce, žiaľbohu,“ odpovedá jedna z nich s povzdychom. Mareka si však okamžite zaradila. Po ani nie dvoch mesiacoch zdravenia ho už pozná.„Ahoj, Filipko! Ako sa máš, Lukáško?“ Marek cestou k „svojej“ skrinke zdraví postupne takmer všetkých, ktorých stretáme. Staršie deti nevynímajúc.„Aha, a ty si Peťkov otec!“ v pohode identifikuje aj rodičov.„Áno, som. A ty to ako vieš?“ znie prekvapivá odpoveď, s príjemným úsmevom na tvári. Nabudúce sa tento muž už nezačuduje, že ho môj synátor spoznal.„Tati, prídeš poobede po mňa?“ znie Majkova otázka pri našom lúčení sa v triede. „Samozrejme, prídem. Alebo maminka príde.“„A povieš mi – Čau, Mačka!“ lúči sa so mnou s rozžiarenými očami. Vie, že prídem buď ja, alebo mamina. Dávam mu palcom na čelo symbolický krížik, pusu, a odchádzam. Viem, že Marek sa v škole cíti dobre a veľmi rád sa učí nové veci. Vďakabohu za to, ešte pred dvoma-tromi rokmi sme o takom progrese iba snívali. A takisto aj o tom, že sa bude usmievať a s každým aktívne komunikovať...Dnes mu jeden tatino aj poďakoval... „Majko, ty si vždy každé ráno taký spokojný a vysmiaty. Hneď mám lepšiu náladu. Ďakujem.“„Dík, príjemný víkend!“ znela Majova odpoveď. Aj ja som sa potešil. Aj dnešné ráno som bol na nášho Maja hrdý...