Skotomizujeme či neskotomizujeme? A záleží na tom?

Takže skotomizujeme alebo neskotomizujeme? Naschváľ píšem v prítomnom čase, minulosť riešiť nechcem. Aj keď sme podľa mňa mali od skotomizovania príznakov autizmu poriadne ďaleko. Obidvaja sme si naštudovali haldy materiálov, pozháňali informácie o autizme z internetu, z dostupnej literatúry. Videli sme hádam každého, kto do autizmu vidí, prípadne sa snaží vidieť. Toto by robili rodičia, ktorí by skotomizovali autizmus? Nemyslím si. Pravda, iná vec je, ak si aj zmienená pani psychiatrička myslela, že skotomizovanie v našom prípade znamená uprednostnenie „normálnej“ škôlkárskej triedy pred autistickou. Či stále hľadanie pravej príčiny našich autistických problémov. Či snaha integrovať nášho Maja v čo najväčšej možnej miere do spoločnosti, brať ho so sebou do reštaurácií, na výlety a dovolenky, snažiť sa prebudiť jeho zaspatý sociálny a komunikačný vývin. Jednoducho nerezignovať a snažiť sa hľadať ten obrazný vypínač v jeho mozgu, ktorý zapne svetlo aspoň určitej intenzity. Ak toto považovala za skotomizovanie, potom sa k nemu hlásim aj ja. A robil by som to znova...Takže skotomizujeme alebo neskotomizujeme? Neskotomizovali sme v minulosti, a nerobíme tak ani teraz. Na Maja sa pozeráme reálnymi očami, vidiac aj to autistické, ale aj to normálne. Ktorého je čoraz viac! Ono skôr sa mi zdá, ak by som sa mal zahrať na pani psychiatričku, že občas skotomizujú ľudia okolo nás. Ale aj ak by to bola pravda, som rád, pretože nám dodávajú sily. Ako napríklad moja mamina, ktorá mi aj dnes do telefónu povedala...„Ale povedz mi, je to naozaj autizmus? Veľa ľudí, ktorí Maja poznajú, neveria. Taký pekný chlapec! Toť som u zubára videla mamičku s asi dvadsaťročným synom, bol to autista. Ale na ňom to bolo vidieť! Na Majka by to na prvý pohľad nikto nepovedal! Aj keď volám tete do Ameriky, vieš, videla Maja keď tu bola tri roky dozadu. A to mal ešte ťažké autistické rysy. Ona mi hovorí do telefónu vždy lámanou slovenčinou – Zuzka, ništ nehovor, nescem to počut. To u Marka neni autizmus, znaš? Bude mat patnast, a bude dobry. Autizmus vyzerat inakše!“Takže skotomizujeme alebo neskotomizujeme? Po tom, ako nám z Prahy "veľkí experti" oznámili, že sme ťažkí autisti, myslím, že o skotomizovaní nemôže byť ani reči. Vieme, že Majo má problémy a pravdepodobne ich bude mať do smrti. Ale robíme deň čo deň, a to myslím všetci traja, aj Barborka, ktorá ho neuveriteľne ťahá dopredu, veľké pokroky. Majko nám dospieva, prejavuje city, komunikuje často k veci. Nevadí, že veľa vecí si uvedomuje skôr cez rácio. Ale učí sa v rámci svojich možností sociálne akceptovanému správaniu. A deň čo deň nás prekvapuje tým, čo sa naučil. Len cez víkend. V rádiu spoznal pesničku Mira Žbirku a aj Eltona Johna (volá ho Anton Džons). Stále nás objíma a chce, aby sme mu hovorili, že ho ľúbime. Či jeho reakcia na plavárni v sobotu. Stal si na kraj bazéna a hovorí mi: „Taťko, drgni ma!“Takže skotomizujeme alebo neskotomizujeme? Neviem. Dôležité však je, že bojujeme a veríme. V takom prípade je jedno, ak by sme aj skotomizovali...