Špeciálna versus „normálna“ škola

Marek takisto bezpečne pozná farby, aj tie nezvyčajné. „Babička, toto je ružová,“ informoval posledný víkend moju mamu o farbe jej svetra. Napriek tomu, že u Mareka je stále porozumenie reči na nedostatočnej úrovni, zdá sa nám, že svojou fantastickou pamäťou sa učí, kedy ktoré vety použiť. Aj keď možno do hĺbky nerozumie ich obsahu. To, že v reštaurácii zvykne minimálne ľuďom sediacim pri stoloch okolo minimálne popriať „prajem vám dobrú chuť“, som už raz písal. Posledne sa však (a to nielen v reštaurácii) zvykne s ľuďmi aj pekne lúčiť. Ako naposledy, po chutnej husacine sa pekne rozlúčil s personálom pri našom odchode: „Dovidenia a veľa šťastia. Zbohom!“Porozumenie reči ešte v poriadku nemáme, vidím to aj na našej pokračujúcej konverzácii v aute. Väčšinou Majko opakuje staré známe vety typu „taťo, ty ho môžeš predbehnúť?“, „a tento čo tu robí?“, „pustíme si Jemné?“ či „tati, tati, vieš čo?“ Keď sa spýtam čo, ďalej vetu nerozvíja, ale priklincuje ma odpoveďou: „Tati, Ty teda nie si v poriadku.“ Keď to pred pár dňami sucho poznamenal v čase, keď sme sa v aute viezli s kolegom (ktorý nevie o autizme), tomu skoro oči z jamiek vypadli, ako sa dieťa rozpráva s otcom...Asi mesiac sme intenzívne rozmýšľali, ako ďalej s Marekovým vzdelávaním od septembra budúceho roku. Či pokračovať už v prvom ročníku na Špeciálnej škole na Žehrianskej. Či inde na špeciálnej. Alebo skúsiť „normálnu“ školu?Dilemu sme v týchto dňoch asi vyriešili. Aspoň na jeden rok. Majko bude pravdepodobne pokračovať ako prvák na špeciálnej škole. Bez zbytočného stresu, ktorý by mohol mať na „klasickej“ základnej škole z tlaku okolo seba, z prostredia, z toho, že by sa mu okolie neprispôsobovalo tak ako v špeciálnej škole... Veríme, že to bude takto v tejto fáze vývoja preňho lepšie. Pôjde spolu so spolužiakmi svojím tempom...Pravdepodobne to bude Špeciálna základná škola na Hálkovej, ktorá je ak sa nemýlim jediná v Bratislave, kde vzdelávajú autistické deti na obidvoch stupňoch. A kde takisto rozdeľujú deti do tried podľa typu autizmu. Na Žehrianskej dali (a do júna verím že ešte dajú) Majkovi fantastické učiteľky strašne veľa, veľa ho naučili. Ale – iba na Hálkovej môže byť celých osem rokov, v triede s deťmi podobne výnimočnými...A budúcnosť? Špeciálna škola, či niekedy v budúcnosti aj „normálna“? Zatiaľ neriešime. Ak budeme zdraví, všetci štyria, tak sa o Maja nebojím. Viem, že bude aj v dospelosti iný. Dôležité však je, aby vždy zostal sám sebou. Tak ako hovorila mama Forrestovi Gumpovi: Don´t try to be someone else, try to be yourself, ok? Pre autistu často neprekonateľná úloha, zostať samým sebou, precítiť vlastnú bytosť. Ak to s našou pomocou čo len trošku dokáže, bude šťastný aj v budúcnosti...