Už som párkrát písal, že Marek, tak ako iné autistické deti, nerozumie obrazným pomenovaniam, metaforám. Všetko berie doslova. Nechápe, že niečo „nemyslíme tak, ako hovoríme“. Napriek tomu, že sa takýchto vyjadrení pred ním stránime, občas nám uniknú. Najmä keď nás rodičov nahnevá. Vtedy zo mňa či manželky občas vypadnú vety typu „nechcem ťa ani vidieť“, „strať sa mi z očí“ či „ja už na to nemám nervy“. Na tieto vety Majo okamžite odpovedá viacnásobným („chceš ma vidieť!“, „ja sa nechcem stratiť z očí!“, „máš nervy!“), a to pokiaľ mu nedám za pravdu a neuvediem veci na pravú mieru. Inak by si myslel, že to čo sme povedali, myslíme naozaj, a nie „na minútu“. „Majo, ja ťa asi zastrelím!“ hovorím mu včera pred spaním, zalamujúc rukami nad neporiadkom v jeho detskej izbe.„Ocko, nezastreľ mal, nezastreľ ma,“ začína ma okamžite objímať okolo pása.„Ty truľko, ja som to nemyslel naozaj, len si ma nahneval. Prečo tu máš taký bordel?“ pýtam sa ho prísne.„Ja tu nemám bordel, ja tu mám neporiadok,“ opravuje ma náš humorista.„Bordel či neporiadok, to je jedno. Kým neupraceš, nejdeš spať,“ prikazujem najskôr, ale keďže si hneď uvedomujem, že je deväť a že spať musí tak či tak, príkaz okamžite upravujem a ladím ho do pozitívnej roviny: „Ak si upraceš, pôjdeme cez víkend do detského divadla.“Následne vidím, že keď chce, tak uprace.Čoraz častejšie nás Marek svojimi poznámkami nielen zabaví, ale aj prekvapí. Bolo to ešte v lete, prechádzame sa po Šamoríne, nad nami obloha posiata hviezdami. Krásny večer. Majko sa zastaví, chvíľku sa pozerá hore na hviezdičky...„Taťo, ja by som chcel ísť tam hore, do nebíčka, tam kde sú hviezdičky!“Tie slová som naozaj nečakal. Trošku ma po tých slovách aj zamrazilo...„Majuško, ísť tam hore máš ešte čas. Teraz si tu dolu s nami.“„Dobre, tak ešte nechcem ísť, chcem zostať tu s tebou , maminkou a Barboričkou,“ odvetil takmer dospeláckym jazykom.Neviem, možno sa naozaj chcel tam hore iba na chvíľku stať hviezdičkou, mysliac si, že by sa potom v pohode vrátil. Prežívanie chlapca s autizmom je napriek našej veľkej zainteresovanosti občas stále veľkou neznámou. Tak rád by som sa prevtelil do jeho telíčka a dozvedel, o čom rozmýšľa...
Taťo, že ma nezastrelíš?
Komunikácia s autistickým dieťaťom (ak teda takéto dieťa malo to šťastie a rozrozprávalo sa) býva často pomerne zábavná. Ono brať veci skôr s humorom a úsmevom určite pomôže aj rodičom a blízkym, istá psychohygiena a odstup sú pri autizme potrebné...