Telefonát s riaditeľom STV

Včera večer sme doma pozerali program Hodina deťom. Presnejšie – iba prvú hodinu, do deviatej, potom už nasledovalo umývanie našich detí, rozprávka na dobrú noc (včera som čítal Soľ nad zlato) a spinkanie.Tá hodina s Hodinou deťom u nás vyzerala asi nasledovne. Tatino (to znamená moja maličkosť) s Barborkou v náručí počas pesničiek tancoval. Najväčší úspech u dcérky zažili úvodné pesničky, All you need is love a Denisa. Barborka sa chcela stále točiť a tancovať, ja som po dvoch otáčkach s ňou potreboval vždy aspoň 10 sekúnd na stabilizáciu, pretože inak by nás manželka za ten tanec nepochválila. Barborka počas nášho tancovania stále štebotala na maminu sediacu na gauči: „Mami, pozri, tancujeme s taťom!“ Zo začiatku chcela tancovať aj počas prestávok, ja som jej ale vysvetľoval, že na slová moderátorov sa netancuje. Asi po štvrtej pesničke ale prišiel bod zlomu, Borka rezolútne zahlásila, že je tancovaniu koniec... „Už nechcem tani-tani, chcem dolu, už nechcem byť na rúčkach!“Už z predchádzajúceho vyplýva, že mamina do tej deviatej pozerala jedným očkom na obrazovku a druhým na nás (samozrejme, to jej očko pozerajúce sa na nás malo krajší zážitok:-). A Majko, ten tak každé tri minúty dobiehal z detskej, informovať nás, na aký level sa dostal v najnovšej počítačovej hre a pýtať sa, či stále pozeráme telku.„Poď sem Majko. Toto je program zameraný na pomoc deťom. Poď, pomôžeme aj my – zavoláme na jedno číslo!“ vyzvala ho tesne pred deviatej polovička. „Haló, a Ty si kto? Hreha? Ujo Hreha? A čo robíš?“ z Majkovej reakcie sa dozvedám, na koho mal šťastie.Po úvodných slovách podáva Majko odrazu slúchadlo vedľa neho stojacej manželke... „Dobrý večer, to bol náš syn, má autizmus, ešte nevie dlho telefonovať, ale chceli sme aj my pomôcť, a preto Vám Majko zavolal.“„Ešte chcem uja Hrehu!“ dožaduje sa Marek slúchadla.„No tak dobre, Hreha. Pôjdeš potom domov? Ja idem už spinkať!“ po týchto slovách Marek pokladá slúchadlo a končí hovor.„Hreha mi povedal, že to bol najmilší telefonát, aký do tej chvíle mal,“ prezrádza mi manželka.Ešte počas umývania si Majo premietal v hlave telefonát s preňho neznámym ujom Hrehom. Bola to náhoda, tak ako Hreha mu to mohol zdvihnúť aj niekto druhý. Ale o to vôbec nešlo. Išlo o to aspoň trošku pomôcť...