Verím, že to ťažšie v tomto roku už máme za sebou

Taký tvrdý štart do nového roku, aký sme prežili (doslova) v tomto roku 2009, sme ešte nemali. Najskôr moja, opakovaná operácia štítnej žľazy. Ktorá prebehla podľa doktorov o minútu dvanásť. A po ktorej sa ešte doteraz zotavujem, keďže ranu zatiaľ, po mesiaci a pol od operácie, stále cítiť, ťahá ma a trošku dráždi vo vnútri na kašeľ. Neskôr štvrtá Barborkina operácia počas ani nie štyroch rokov jej života. Najskôr to boli tri operácie névusu (niečo ako veľké, zdegenerované materské znamienko, ktoré mne však skôr pripomínalo rozsiahly kožný nádor na krku), po ktorých jej krk „zdobia“ veľké jazvy (kašľať už na ne, dôležité je že neprichádza k recidíve a že ten nález je odstránený). A tento mesiac, vo februári, pre zmenu operácia tumoru na Barborkinom líčku. Doktori jej odstránili tumor veľkosti 3x3cm, pričom ďalšia časť z neho tam ešte ostala. Nemohli dať von všetko, báli sa, že Borke poškodia lícne nervy. Preto odstránenú časť poslali najskôr na histológiu, aby si boli istí, že je to v poriadku, a aby mali možnosť zistiť aj štruktúru toho tumoru. Na základe zistení zvážia ďalší postup. Chvalabohu, v tomto čase už máme potvrdené, že odstránený tumor bol „len“ tukovo-cievneho pôvodu. Budúci týždeň tak už môžeme ísť na kontrolu pokojnejší. A ak to bude nevyhnutné, jednu operáciu ešte vydržíme.Verím, a modlím sa za to, že by sme to ťažšie v tomto roku mali už za sebou. Som rád, že histológie dopadli dobre v mojom aj dcérkinom prípade. A takisto že Majko statočne bojuje s autizmom. A takisto že aspoň mamina je zdravá (žartuje, že niekto rodinu musí držať nad vodou).Každá takáto udalosť, ako je operácia, človeku znovu otvorí oči viac ako zvyčajne. Aj ja som si opäť uvedomil, že to často ako samozrejmosť brané zdravie sa môže v sekunde ukázať ako problém. A žiaľbohu, ak sa pokazí, má tú silu obrátiť život v rodine doslova naruby. Je to preto svätá pravda, nič nie je dôležitejšie ako zdravie. Bez neho sú všetky materiálne veci okolo nás také smiešne a nedôležité...