Vianoce v posteli

Pôvodne som pritom mal dobrý úmysel. Zobrať deň pred Štedrým dňom Mareka spolu so sestriným synom okúpať sa do aquaparku. Aby mali „naše“ baby čas na kuchtenie. A dostal som aj ich ženský súhlas! Decká si kúpanie sa riadne užili. Sestrin desaťročný syn lietal ako šarkan, do vody skočil minimálne štyristokrát, pričom každý pokus som musel zaznamenať súhlasným kývaním hlavy, že chlapec „umí“. Marek sa okrem skákania do vody ako vždy ponáral a takisto kurizoval s okoloplávajúcimi plavkyňami. Už sa pritom ani nepýtal po slovensky, tak ako zvykne: „Teta, a ty čo robíš“?, ale otázku čo robíš kládol tak ako sa už v škôlke naučiť stihol v maďarčine: „Mičinás?“ Samozrejme, že plavkyne boli z otázky paf a na milé dieťa sa iba nechápavo usmievali.Na Štedrý deň sme boli ešte v pohode, aj ja som s úsmevom spomínal na to, ako sa decká vybláznili a ja som tak dostal malé vianočné plus aj od babky a dedka (mojich rodičov). Na polnočnej omši som síce už trošku v hrdle cítil škriabanie v krku, ale nevenoval som mu väčšiu pozornosť......situácia sa dramaticky začala meniť zaránky na prvý sviatok vianočný.„Aďa, mám 37,5 stupňov,“ oznámil som ešte driemajúcej polovičke. Keďže bazén ani nič podobné v byte nemáme, hneď tušila, že ide o zvýšenú teplotu. „Daj si Ibuprofén, to Ti prejde,“ odvetila. A keďže som na Ibuprofény či Paraleny raz za čas zvyknutý, naordinoval som si „štyristovku“ s teplým čajom a venoval sa Vianociam. Keďže teplota klesla, doobeda sme sa aj s deťmi pobalili a pobrali sa s darčekmi najskôr k mojim rodičom, a po krátkej prestávke (vyplnenej poobede z mojej strany ďalším Ibuprofénom, pretože teplota zase stúpla) k svokrovcom, kde sme chceli stráviť štyri dni. V prvý sviatok vianočný bol chorý len ocino (teda ja:-). Šoférujúc svokrovcom som tušil, že je zle. Oči som v priebehu hodiny mal „ako angorák“. Teplomer v Domaniži u manželkiných rodičov ukázal už hrozivých 38,5 stupňov. „To máš z toho aquaparku! Už raz si takto po Senci skončil. Verím, že >to