„Mami, sme všetci, celá rodina, v jednej posteli,“ šteboce s úsmevom ráno v posteli moja štvorročná dcérka, vidiac mňa, manželku aj syna okupujúcich jednu a tú istú (manželskú) posteľ. „Môžeme sa chvíľku ešte „muchlať“,“ odpovedá ešte len tak na jedno oko manželka. Inak moja odpoveď by tiež nebola na obidve oči. Dcérka sa ale rozhodla nás zobudiť (a to aj vrátane Maja), rozvíja debatu ďalej.„Mami, ja som už písala Ježiškovi, že? Dúfam, že to čítal a tú Barbinu donesie,“ upiera očká hore, dúfajúc, že ju Ježiško počuje.„Hej, písala som, a keďže sme všetci poslúchali, mal by každému niečo doniesť. Uvidíme zajtra, večer by mal prísť!“ prezrádza mamina.„A mne čo donesie, čo ste tam napísali?“ pýtam sa zo zvedavosti.„Aáále oci, tebe donesie noviny, to vie už dávno!“ dostávam pohotovú odpoveď od Barborky. A nasleduje smiech oboch mojich báb. Tá naša malá je neuveriteľné pozorná a všímavá už od mala...
Vianočný darček pre tatina
Mať deti je tá najkrajšia vec na svete. Aj kvôli drobným, možno takmer nepostrehnuteľným okamihom dňa, ktoré obohatia svojím šarmom, zmyslom pre humor. A to už/najmä od malého veku. V predvianočnom čase zvyknú byť tieto okamihy ešte očarujúcejšie...