Vyrastie z Maja kňaz?

V porovnaní s dvomi – tromi rokmi dozadu, tie modlitby k svätému Jozefovi sa u nás menia z hľadiska toho, kto ich predrieka. Príbehy a modlitby tohto roku ešte čítam na striedačku ja s manželkou, záver si však už vždy vyhradí pre seba Majko. Pochvala na záver je vždy samozrejmosťou. Ešte rok dozadu sme možno ani sami neverili, ako krásne bude vedieť čítať. A ako ho to celé chytí.Ale nielen za čítanie Maja chválime. Aj za predriekanie litánií. Majova pamäť je taká fantastická, že mu stačili litánie v prvý marcový deň, aby si ich po roku zopakoval. A od druhého marcového dňa ide „z hlavy“. Spamäti. Bez chyby. Jozef najspravodlivejší. Jozef najčistejší. Nepomýli sa ani raz. My s manželkou a Borkou „iba“ odpovedáme. Majko je za posledné mesiace celkovo čo sa prežívania viery a modlenia týka fantastický. Ako si sadneme do auta, vyzýva ma okamžite, aby sme sa nezabudli pomodliť modlitbičku „Pod tvoju ochranu“. Večer nás volá modliť sa „k Jozefkovi“. A v nedeľu na nedeľnej omši? Už to nie je ako rok-dva dozadu, keď sme s ním kvôli autizmu ešte museli byť v sakristii. Alebo keď ho dej omše ešte príliš nezaujímal. Teraz nielenže predbieha pána farára v replikách (vie celú omšu naspamäť). Už pozná aj veľa omšových pesničiek, ktoré vždy spieva naplno s ostatnými. Ak náhodou slová nepozná, aspoň intonuje. A to nehovorím o odpovedaní kňazovi. A kľačaní. A krížiku na každej omši. Jednoducho, to prežívanie omše je uňho napriek istému hendikepu oveľa intenzívnejšie, ako pred časom.Budem realista, z Majka sa kňaz asi nestane. Aspoň nie ten vyštudovaný. Autizmus bude asi silnejší, ako Majkove ambície. Ale takým svojským "kňazom" je pre svoje okolie už roky. Pretože svojím prístupom k životu šíri lásku. Pretože svojím pokrokom šíri optimizmus a nádej. A takisto dobrú náladu. Potrebuje v tomto svete človek viac ako podporu na každý deň?