Začíname s canisterapiou

Napriek tomu, že s autizmom sa pasujeme už takmer štyri roky, liečenie formou terapie, pri ktorej sa používa pozitívne pôsobenie psa na zdravie človeka, na jeho psychickú, fyzickú a sociálnu pohodu, sme doteraz neskúšali. Zhruba pred mesiacom som bol hosťom relácie Slovenského rozhlasu Nočná pyramída. Témou bol autizmus, spolu so mnou prijala pozvanie aj riaditeľka Špeciálnej základnej školy na Žehrianskej ulici v Petržalke. Počas relácie poslal do štúdia mail jeden pán (veterinár) zo Šamorína. Že pozorne počúva, a že či sme už počuli o canisterapii. Vraj stojí za vyskúšanie, a aj pri autistických deťoch sa pri canisterapii dosahujú dobré výsledky a veľký pokrok.Po relácii som si dovolil spomenutý kontakt využiť. A tak sme sa dnes mohli vybrať do jednej dediny neďaleko Trnavy, za jednou milou pani, ktorá (spolu so svojou rodinou) canisterapii zasvätila svoj život. „Aj pri Tebe ju môžeme vyskúšať, keď sa tak bojíš psov. Možno zaberie,“ žartovala počas cesty za canisterapiou polovička.U spomenutej pani nás čakal dom a dvor doslova plný psíkov. Ani neviem, čo všetko to boli za rasy. „Sadnime si sem na dvor. Dnes sa porozprávame, čo vlastne od canisterapie čakáte, a čo Vám môžeme ponúknuť. Ako ďalší krok bude nasledovať sedenie s pani doktorkou, s ktorou preberieme možnosti Majkovho liečenia formou canisterapie,“ privítala nás pani domáca.„Malého si nevšímajte, musí si na psíkov, a aj psíci naňho, zvyknúť. Preto som mu rozložila dečku vedľa, aby si na ňu spontánne sadol a začal so psíkmi komunikovať,“ dodala.Počas tohto sedenia nás s manželkou zaujímalo všetko možné o canisterapii. Čo to je, ako „to“ funguje, ako dlho canisterapia na Slovensku funguje...„Začínali sme niekedy pred ôsmimi rokmi. Pamätám, prišli sme do jedného zariadenia pre mentálne postihnutých. Pán riaditeľ povedal, že nás pustí medzi nich so psíkmi, a dúfa že aspoň dvaja ľudia zareagujú. Zareagovali všetci okrem dvoch. Ten prínos psíkov, najmä po emocionálnej stránke, bol pre mentálne postihnutých ľudí od prvej chvíle evidentný. Odvtedy sme mali, a to nielen v tom zariadení, otvorené dvere,“ spomína.Pokiaľ ide o autistické deti, tie sa pri psíkoch učia lepšiemu sociálnemu kontaktu, zlepšujú jemnú i hrubú motoriku. Tak ako sa píše na stránke www.canisterapia.sk, do seba zahĺbeným autistickým deťom aj dospelým pomáha pes obracať ich pozornosť navonok. Vytrháva ich z vnútorného psychického sveta. Zmierňuje ich agresivitu voči okoliu. Zlepšuje spoločenské chovanie autistickej osoby...„Naše psíky na canisterapiu sú držiteľmi certifikátov, od začiatku sú vedené k tejto forme terapie. Takže sú priateľské, hravé, veselé. Nevadí im napríklad ani to, ak by ich Marek potiahol za chvost,“ prezradila pani domáca.Spomenutú priateľskú vlastnosť psíkov počas prvej návštevy vrchovato nevyužíval iba Marek, ale aj naša Barborka. Jej sa najviac rátalo práve to, keď sa mohla psíka pritiahnuť chvostíkom. A on jej to vždy vrátil priateľským lízaním tváre...Samozrejme, najviac sme si potajme všímali Marekovu interakciu so psami. Najmä jeden, Kimi, taký menší čierny teriér, sa Maja nevedel nabažiť. Majo mal zo začiatku z neho trošku rešpekt, ale postupne ho prekonal. Stačilo ponúknuť psíkovi čokoládu, a hneď boli kamaráti. Po čokoláde si ho Majko získaval chvíľku čipsami, a potom granulami pre psov. „Tie sú vhodné práve pre rozvoj motoriky,“ zdôvodnila ich výber pani domáca.Mareka komunikácia a najmä pozitívna spätná väzba zo strany najmä Kimiho veľmi tešila. Smial sa neuveriteľne nákazlivým smiechom, tak, že sme sa smiali aj my dospeláci okolo neho. „Taťo, môžem tu zostať?“ spýtal sa ma pri odchode. Zostať nezostal, ale určite sa k psíkom ešte vráti. „Začnete k nám chodiť, a potom v budúcnosti, ak by to stálo za to, by sme vám vychovali psíka na canisterapiu aj domov. Teraz však musíte byť pripravení na dlhú cestu a možno iba pomalé pokroky. Canisterapia je beh na dlhú trať,“ rozlúčila sa s nami pani domáca.Maja psíci tak rozšaleli, že ani zaspať nevedel a zalomil len pred chvíľkou. Sľúbil som mu, že sa na tých psíkov budeme chodiť pozerať častejšie. Že aj Kima ešte bude môcť kŕmiť...Možno nám canisterapia pomôže viac, možno menej. A možno vôbec. To v tejto chvíli nevieme. Ale určite budeme radi, že sme ju vyskúšali. Pre zdravie svojho dieťaťa rodič vyskúša čokoľvek...