Keď človek roztrhá psa alebo O bulvarizácii médií

Pracujem s médiami z titulu svojej práce každý deň. Sledujem ich každodenne aj ako laik... Pred 10 rokmi nás profesori učili na žurnalistike, že správa nie je to, keď pokúše pes človeka, ale to, keď človek pokúše psa. V súčasnosti však mám stále viac pocit, že obrazne povedané ten človek by musel psa roztrhať. Až vtedy by novinárov zaujal. Až tak sa nám bulvarizuje mediálna scéna. A nielen nám, ale všade vo svete...Vysoký (predaný) náklad tlačených periodík, veľká návštevnosť serverov, vysoká sledovanosť programov elektronických médií – tieto ukazovatele sa stali postupne po roku 1989 pre médiá podmienkou prežitia. Iba veľa čitateľov, divákov či poslucháčov dokáže totiž priniesť médiu inzerentov, a tým aj peniaze potrebné na jeho fungovanie.Toto nespochybňujem, každé médium je v podstate klasickým podnikom, ktorý produkuje informácie s cieľom predať ich a dosiahnuť zisk. Problémom pre mňa však je bulvarizácia ako často jediná cesta, ktorou sa médiá snažia daný cieľ dosiahnuť. Slovenská žurnalistika až na výnimky tvrdí, že slovenský čitateľ nie je náročný a že bulvárne témy si sám žiada. Mojsejovcov zľava – sprava. Bezdedu, Miklu a spol. zozadu – spredu. Moderátorov televíznych staníc, rosničky, modelky...Slovenská žurnalistika spracováva a publikuje témy často úplne marginálne, s výpovednou hodnotou často blížiacou sa nule, ktoré síce pomáhajú budovať mediálne známe tváre (pozor, nie osobnosti!), ale ktoré ani s prižmúrením jedného oka neformujú tvár spoločnosti. Médiá majú svoju silu, ktorá by mala pôsobiť ako zrkadlo spoločnosti a javom, ktoré sa v nej odohrávajú. Médiá by svojou silou mali pomáhať spoločnosť štandardizovať, nastavovať jej zrkadlo, definovať morálne pravidlá. Na toho, kto sa previní, by mali svojou silou aj ukázať. A ich kredit by mal byť zárukou, že previnilec vyvodí dôsledky zo svojho konania...Sila médií na Slovensku? Odpoviem protiotázkou - pamätáte na nejakú kauzu, ktorá by za posledné roky viedla k pádu nejakého vplyvného slovenského politika? V Čechách taký príklad majú, Grossa v podstate zosadila Mladá Fronta dnes. A mohli by sme v zahraničí pokračovať aj ďalej... Bulvarizácia médií naberá stále väčšie obrátky. Rozdelenie tlačových periodík z minulosti na bulvárne a a tzv. seriózne už nie je také jasné, rozdiely sa stierajú a bulvárne články už možno pravidelne nachádzať aj v serióznych médiách. Alebo sa dá niečo iné povedať napríklad o materiáloch zo Super Star, ktoré aj v tzv. mienkotvorných médiách nezriedka obsadzovali miesta na titulných stranách?Časopisy bulvarizačnému trendu už podľahli úplne a na tzv. vážnu žurnalistiku v podstate rezignovali. Výnimky (Týždeň, Domino) existujú, ale iba potvrdzujú pravidlo. V Čechách je v časopisoch situácia trošku lepšia, okrem českého Týdna tým myslím najmä na Reflex. Reflex – to je v podstate u susedov už životný štýl. Nechýba vám niečo na spôsob Reflexu aj na Slovensku?Elektronické médiá sú samostatnou (bulvárnou) kapitolou, v rádiách sa (až na verejnoprávny rozhlas) v podstate vysiela len prísluchovo (v súčasnosti dominujú hity a dopravný servis), v televízii sa peoplemetre stali fetišom a ak nezaujme redaktor, moderátor či program na druhý – tretíkrát, je z pohľadu manažmentu televíznej stanice „mŕtvy“ a končí. Myslím mediálne mŕtvy. Výsledkom sú z obrazovky sa valiace obrazy násilia, vrážd, reality shows, v ktorých sa pomaly budú naživo ľudia milovať či klonovať...Máme čo sme chceli? Táto téza podľa mňa platí len sčasti. Myslím, že médiá formujú dopyt verejnosti, a napríklad keď vám budú masírovať mozgy, že Mojsejovci sú v podstate psychologickou sondou do duše slovenského národa či Mojsej neobjaveným hudobným talentom, tak tomu časť populácie uverí.Čo sa s tým dá robiť? Obávam sa, že nič prevratné. Trend bulvarizácie je nezvratný. Žijeme v trhovo orientovanej spoločnosti, ktorá núti ľudí konzumovať stále viac a viac, bez ohľadu na kvalitu. Týka sa to aj konzumácie informácií...Materializmus a hedonistický štýl života ponúkajú rýchle riešenia, rýchly úspech. Kto odolá?Rýchlosť však často býva povrchná. Obrázky sa človeku zvyknú mihnúť pred očami, trvalú stopu v pamäti ale nie vždy zanechajú. Prečítané naopak je uložené na dlhšie obdobie...Trend bulvarizácie a všetkého s tým súvisiaceho (vrátane povrchnosti) však zasahuje každú súčasť nášho života, napríklad aj literatúru. Myslím Filan raz obrazne povedal, že kým za Dostojevského pršalo v románe aj10 strán, u súčasných autorov si kvapky ani nevšimnete...Ono jedno riešenie konkrétne pri médiách existuje. Používať pred agresívnymi informáciami ochranný pancier. Nečítať všetko, čo sa pri tlačených médiách dá čítať. Objaviť tlačítko „off“ na televíznom prijímači, rozhlasovom prijímači – a takisto na počítači. Vykašľať sa na agresívne dotierajúce informácie. Konzumovať informácie s citom, neprejedať sa.Dať si občas mediálnu a informačnú diétu...