Médiá a novinári sú často prezývaní ako „siedma veľmoc“. Spomenutý bonmot zaviedol v sedemdesiatych rokoch 19. storočia nemecký ríšsky kancelár Otto von Bismarck, kedy k dovtedajším šiestim svetovým veľmociam (Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Rusko) priradil práve médiá (v tých časoch tlač). Moc médií manipuluje s verejnou mienkou, hýbe kolesami dejín. Podľa nemeckého filozofa Petrs Sloterdijka 400 rokov tlačovej kultúry a nekontrolovateľnej moci médií prinieslo toľko konfliktov ako nikdy predtým. Podľa iného nemeckého filozofa Arthura Schopenhauera je tlač sekundovou ručičkou svetových dejín. Knieža Metternich svojho času zase tvrdil, že noviny nahradili Napoleonovi tristotisícovú armádu.V čom spočíva moc médií? Jednou z možných odpovedí môže byť výrok bývalého šéfa OSN Butrusa Butrusa-Ghálího: „V minulých dvoch storočiach bol v demokracii zdrojom autority zákon. Dnes je zákon ako zdroj autority nahradený verejnou mienkou – ktorú vytvárajú práve masovokomunikačné prostriedky.“ Príkladmi, kedy médiá ukázali svoju moc, sa novodobá história hemží. Aféra Watergate zo začiatku sedemdesiatych rokov, ktorú mali „na svedomí“ novinári The Washington Post a „vďaka“ ktorej odstúpil vtedajší americký prezident Richard Nixon. Šírenie informácií do komunistických krajín počas tzv. studenej vojny cez éter, prostredníctvom Hlasu Ameriky, ktoré prispelo k pádu socializmu. Alebo kauza „mŕtvy študent“, ktorá svojím spôsobom definitívne pohla masami a možno práve ona definitívne odštartovala tzv. nežnú revolúciu. Pamätáte? Po tom, ako médiami (najskôr zahraničnými) prešla informácia, že na Národní tříde počas demonštrácie zomrel akýsi študent Martin Šmíd, nahrala na druhý deň Československá televízia rozhovor s Martinom Šmídom a správu tak dementovala. Nikto však komunistom už neveril, kocky boli hodené...Silu a moc nám médiá ukazujú stále. Videli ste v televízii (pred rokom to bolo?) zábery, ako sa maďarský futbalista v drese portugalskej Benficy Lisabon počas zápasu predklonil, a následne ako podťatý zvalil na trávnik? Tento infarkt by sme bez prítomnosti kamier zaznamenali „len“ ako informáciu o smrti „nejakého“ futbalistu. V priamom prenose však šokovala. Prinútila zastaviť sa. Uvedomiť si relativitu všetkého, čo prežívame. Veď ak smrť kruto v sekunde zasiahne do života mladého človeka, ktorý športuje a „mal by byť“ zdravý, čo potom my, obyčajní smrteľníci?Ideálne by bolo, ak by sa moc médií využívala v prospech spoločnosti, v prospech napríklad aj demokracie. To znamená – médiá ako „strážne psy“ demokracie, ako zrkadlá nastavujúce tvár spoločnosti, formujúce a mobilizujúce verejnú mienku tak, aby sa tá snažila najmä zistené negatíva, morálne defekty a podobné neduhy napravovať. Myslím napríklad na posledný prípad z Čiech, kedy bol Stanislav Gross nútený odstúpiť po mediálnom tlaku vyvolanom „obyčajným“ rozhovorom pre Mladú Frontu Dnes, v ktorom však nevedel vysvetliť pôvod necelého milióna českých korún, ktoré použil na kúpu svojho bytu na Barrandove. Následne sa v médiách zamotal do tak bizarných výrokov o pôvode spomenutých peňazí, že sa z toho nedokázal vyvliecť bez straty dôvery a výsledkom bolo jeho vzdanie sa premiérskej funkcie...Z Čiech je aj iný prípad, kauza Srba. Takisto „za ňou“ stoja novinári z MF Dnes (neviem, či v MF Dnes stále pracujú aj teraz), dvojica Kubík – Slonková. Najmä Slonková si vytrpela svoje za to, že s Kubíkom zistili nejaké machinácie okolo financovia Českého domu v Moskve, za ktoré bol zodpovedný Karel Srba ako štátny tajomník vtedajšieho ministra zahraničných vecí ČR Kavana (kauza prehrmela v ČR tuším dva – tri roky dozadu). Pomyselným vetríkom, ktorý mohol pomôcť lístku sa pohnúť, boli aj nadštandardné majetkové pomery zmieneného Srbu...Zaujímavá je pointa príbehu. Český politik Srba si zjavne moc médií asi uvedomil, a tak si objednal fyzickú likvidáciu Slonkovej. Najatý vrah to však prezradil, a Srba skončil v chládku. Neukázali tu takisto médiá svoju moc v plnej sile? Moc médií je neodškriepiteľná. Keď ju však zneužívajú, stáva sa z nej skôr nemoc. Ale o tom nabudúce...
Moc siedmej veľmoci
Možno si ešte pamätáte na ne)slávny výrok českého expremiéra Miloša Zemana: „Novinári sú hyeny, ktoré je treba hubiť mečom a ohňom.“ Nespomínam si už na dôvody, ktoré ho k týmto emotívne podfarbeným slovám viedli (druhá vec je, že slovník premiéra krajiny by nemal byť identický so slovníkom štamgastov v IV. cenovej skupine..). Jedným z vysvetlení mohla byť aj obava zo sily médií. Tá totiž dokáže byť naozaj ohromná a ak treba aj zničujúca. A pocítili ju už aj väčší „majstri sveta“ ako Miloš Zeman...