Takzvané peoplemetre sa po dlhoročnej nadvláde denníčkových prieskumov (kedy sa anketári zvykli pýtať vybraných ľudí na ulici na to, čo daná osoba sledovala v televízii niekoľko dní dozadu – samozrejme takéto meranie sledovanosti nemohlo byť ani zďaleka presné) objavili ako zázračný nástroj, schopný konečne poskytnúť presné čísla sledovanosti programov televíznych staníc. Veď predsa domácnosti zaradené do prieskumu budú mať doma akúsi obdobu veľkého brata v podobe krabičky v prijímači, ktorá bude do centrály zadávať info o tom, kedy je prijímač zapnutý a na akom kanáli! Tak aký problém?Problém vidím v tom, že meracie elektronické zariadenie v televíznom prijímači nemeria aj to, či ja program skutočne sledujem. Aký dôkaz o tom, či som na pozeraní programu zainteresovaný ja, toto zariadenie ponúka? Monitoruje ma, keď sedím v obývačke a pozerám (vybraný televízny program)? Čo keď „telka ide“, ale ja nepozerám? Zachytí tá zázračná škatuľka napríklad aj môj obľúbený televízny šlofík (ono na našej tele sedačke sa tak dobre drieme:-)? Zaregistruje môj odchod na toaletu? Ohlási do centrály, že osoba, ktorá má pozerať, si varí v kuchyni kávu? Že kúpe či uspáva deti, prípadne že sa predmetná osoba venuje návšteve a televíziu má pustenú maximálne len ako zvukovú kulisu?Asi veľa provokatívnych otázok smerom k reálnej sledovanosti jednotlivých relácií. A to si ešte položme otázku, či číslo z peoplemetrov reflektuje reálne číslo ľudí pozerajúcich reklamné bloky. Aj ja patrím k divákom, ktorí počas reklamného bloku radšej vybavia telefonát, uvaria kávu, skočia tam kam aj cisári chodili pešo (v byte či v dome to ďaleko nie je), dajú spať deti. Počas reklamného bloku s horeuvedenými činnosťami nemám problém, aj keby v televízii bežalo finálne majstrovstiev sveta v hokeji. Práve preto by som si počas reklamného brejku odskočil vybaviť niečo iné...O reklamných spotoch v blokoch tak diváci často nemajú ani páru. Aj keď by podľa vzorca „skrinka bola zapnutá, respondent musel pozerať“ mali byť zorientovaní.Viem, lepší, presnejší spôsob merania sledovanosti televíznych relácií asi neexistuje. Beriem, že tento je najpresnejší. Ale nech je potom tento fakt medzi odborníkmi aj braný na vedomie. Aby sme neboli svedkami preháňania a zveličovanie peoplemetrových čísel. Aby sme neboli svedkami nekritického zveličovania čísel sledovanosti jednotlivých programov či reklamných spotov a ich efektivity. Pretože zapnutý televízor je jedna vec. Aktívna zaangažovanosť diváka na sledovaní programu je však niečo iné. A určite to dôležitejšie...A vôbec, to, že sa čísla z peoplemetrov stali v podstate jediným faktorom určujúcim trendy vysielania, mi nevonia. Patria síce k dôležitým indikátorom toho, čo väčšina ľudí pozerá. Jediným indikátorom kultúrneho rozmeru televízneho programu však nie sú a nikdy ani nebudú. Vďakabohu. V opačnom prípade by totiž pod kultúrnou televíznou lampou nastala nepreniknuteľná tma...
O zapnutom televízore a (ne)presných peoplemetroch
Rôzni mediálni či reklamní mágovia sa vedia dokonale hašteriť nad tým, ktorá televízia má sledovanejšie programy, kde sa komu podarilo získať väčší share, prečo dali televízii v mediálnom mixe najväčší priestor respektíve ktorá reklama v televízii zaúčinkovala viac a ktorá menej. Pri týchto debatách je ako argument asi najviac používané číslo z peoplemetrov – to znamená koľko z domácností zaradených do merania malo zapnutú „bednu“ a sledovalo ten či onen program. Tie zázračné prístroje zavedené do televízneho prijímača to naozaj dokážu zistiť. O čom však zistené údaje skutočne svedčia?