Public relations alebo skôr veselo o jednom povolaní

Public relations – alebo „pí wot“? Takto sa začiatkom 90-tych rokov do telefónu spýtal Michal Donath, jeden z priekopníkov public relations v Čechách, „píáristu“ z americkej siete Burson – Marsteller, keď mu ten predostrel ponuku pracovať v spomenutom odvetví. Následne sa však Donath pomerne rýchlo zorientoval, pričom jedna jeho (voľnejšia) definícia PR sa stala legendárnou: „PR je sedliacky rozum v hrsti...“ Poviete si, takáto jednoducho definícia? Nuž, iba jedna definícia z kvanta pokusov PR praktikov i teoretikov po svete ukotviť daný pojem aj teoreticky. Pre informáciu uvádzam aj jednu z univerzálnych definícií PR z dielne Inštitútu Public Relations: „PR činnosť je zámerné, plánované a dlhodobé úsilie, ktorého cieľom je vytvárať a podporovať vzájomné pochopenie a súlad medzi organizáciou a časťou verejnosti.“Ako definíciu „do PR života“ však ja beriem aj tú Donathovu. Veď vzťahy, pochopenie či súlad sú a mali by byť o sedliackom rozume! O sedliackom rozume, pod ktorým rozumiem najmä empatiu, schopnosť načúvať, analyzovať a porozumieť druhej strane. Pod ktorým rozumiem bystrý úsudok, schopnosť komunikovať a vysvetľovať. Pod ktorým rozumiem sebavedomie a pokoru v jednom. Ono – každý z nás sa hneď po prebudení stáva PR praktikom. Veď odborníkmi na PR boli aj naši starí rodičia. Iba „to“ PR nevolali. Ale zdravý sedliacky rozum...Ak by PR nesvätili, tak by si s nikým nemohli vypiť v krčme pivo alebo tvrdé. Tak by si v kostole od nich všetci odsadli. Tak by im nikto nepomohol brázdu poorať. A to si nemohli dovoliť.Veľa ľudí si PR v súčasnosti zamieňa často iba so vzťahmi s médiami a v rámci toho s „umiestňovaním článkov do novín“. Rozmýšľajú len v rovine poznáš – nepoznáš (novinára). O tom to však nie je. Nad hodnotou novinárskeho kontaktu stojí hodnota informácie, ktorú PR agent novinárovi poskytuje. Novinári nehryzú. Novinári chcú kvalitný informačný servis. A hľadajú z radov PR odborníkov profesionálnych poradcov, ktorí poznajú špecifiká novinárskej práce. Ktorí sa vyvarujú faux paus typu „Mohol by som hovoriť s hokejovým oddelením Trendu?“ (reálna skúsenosť slovenského novinára s PR agentúrou)...Je konzultantská činnosť v oblasti PR len „predajom teplej vody“? Určite nie, skúsení odborníci dokážu firme pomôcť podporiť jej imidž, reputáciu, podporiť jej účinkovanie na trhu. To o teplej vode sa týka iba mystifikátorov v obore, ľudí vytvárajúcich okolo seba bublinu. V tomto smere si ale predsa len neodpustím jeden príbeh. Nemecký literárny kritik Reich – Ranický sa v roku 1945 nechal naverbovať k poľskej tajnej službe a čakal na prvé školenie – o náplni svojej práce totiž nič nevedel. Žil iba pod vplyvom literárnych mýtov o nej. Vzápätí zistil, že nebude školený, ale že sám bude školiť!!! Jeho kolegovia totiž boli so znalosťami na tom ešte horšie a neprečítali toľko beletrie o špionáži ako on. Školil a dospel k celoživotnému presvedčeniu – a síce že o prostriedkoch a činnostiach vnímaných ako tajomné, obostreté mýtami platí väčšinou jedna jediná veta: „Všade sa varí z vody.“ :-)...Prajem všetkým veľa šťastia v komunikácii, ktorej sa nikto nevyhne. Nemožno totiž nekomunikovať...:-)