Určite to v tom čase, keď som na nej študoval, nebola ideálna škola. Nesúhlasím však s názormi, že bola ľahká a že by ju vyštudoval každý (tu skôr súhlasím s názorom, že „ľahko“ vyštuduje človek tú vysokú školu, na ktorú má aspoň trošku nadanie). Začiatkom deväťdesiatych rokov však bolo dôležité, že popri dôležitých odborných základoch nám dala katedra aj voľnosť pracovať v médiách, ktoré vtedy pôsobili (veľa z nich sa iba vynáralo v porevolučnej eufórii) na slovenskom trhu. Ak človek čo len trošku chcel, získal ako elév ešte počas štúdia nezaplatiteľné skúsenosti. Časom (v rokoch 1996-1997) som mohol kvalitu „mojej“ katedry žurnalistiky aj porovnať s kvalitou výchovy novinárov a komunikátorov v zahraničí, počas pobytu na Katedre žurnalistiky a masovej komunikácie na The University of North Carolina v Spojených štátoch amerických. Istý rozdiel tam samozrejme bol, odvodený už len z názvu katedry. Výučba bola koncipovaná širšie, na masovú komunikáciu. To znamená že si študent mohol priamo na katedre vybrať aj prednášky dlhoročných uznávaných odborníkov z oblastí masovej komunikácie, public relations, reklamy, sociológie apod. Takisto aj výučba bola viac napojená na prípravu na prax, spomenúť môžem napríklad predmet „newswriting“, venovaný dôkladnému zvládnutiu základného žánru – napísaniu kvalitnej správy. Ale žeby to bol rozdiel diametrálny, sa určite nedá porovnať. Okrem toho, podľa môjho názoru študenti na Slovensku sú pri príchode na vysokú školu určite z hľadiska (nielen) všeobecného vzdelania minimálne na tej istej, ak nie na vyššej úrovni ako tí v USA. Neviem si napríklad predstaviť, že by súčasťou prijímacieho pohovoru na žurnalistiku bol na Slovensku aj diktát...Ale nie o americkom spôsobe vzdelávania novinárov som chcel, ale o tom slovenskom. V roku 2008 už budúci novinári nemusia novinárčinu (ak sa teda rozhodnú pre tento odbor, už som na blogu písal svoj názor, že novinár podľa mňa nutne nemusí mať vyštudovanú žurnalistiku) na Slovensku študovať len v Bratislave na Filozofickej fakulte UK, ale v Bratislave aj na súkromnej vysokej škole práva, takisto aj v Trnave, Nitre, Ružomberku, myslím že aj v Prešove...To, či väčší počet vyštudovaných novinárov znamená aj kvalitatívny posun v novinárskom obore, je jedna vec. V tomto kontexte ma však mrzí isté, postupné strácanie kreditu Katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Odchádzajú jej (postupne) docenti a profesori, väčšinou na katedry masovej komunikácie do iných univerzít. Vybavenie učební nie je na adekvátnej úrovni. Z celej katedry sa akoby vytrácal istý druh pozitívnej aury, motivácie, nadšenia. A mimochodom, katedra napríklad nemá v súčasnosti ani jedného riadneho profesora (nie je chyba len na strane katedry, ale aj u p. prezidenta, ktorý nevymenováva profesorov)!Žurnalistika na FiF UK by potrebovala nové impulzy. Zaslúžila by si lepšiu povesť, ktorá však sama od seba nepríde. Katedra potrebuje nových, mladších, avšak nielen teóriou, ale aj praxou ošľahaných pedagógov. Lepšie vybavenie učební. Viac možností pre študentov na stáže v redakciách. Viac možností na zahraničné študijné pobyty...Verím, že sa žurnalistika na UK prebudí. Alebo je vedeniu Univerzity Komenského jedno, čo bude s katedrou žurnalistiky v budúcnosti?
Quo vadis, katedra žurnalistiky na UK?
Na žurnalistiku do Bratislavy ma prijali niekedy na jar v roku 1990. Pamätám si doteraz, ako som sa, spolu s našimi, tešil. Bratislavská žurnalistika bola vtedy pojmom, ťažko sa na ňu dalo dostať. Na Slovensku bola v tom čase jedinou katedrou žurnalistiky.