Je neuveriteľné, kam až dokážu novinári zájsť v snahe predať svoje noviny a ako dokážu manipulovať. Článok s názvom „Zneužíva Šatan peniaze darcov?“ (na titulnej stránke uvedené len avízo s názvom "Podvody v Šatanovej nadácii?"), ktorý vyšiel pred pár dňami v jednom slovenskom denníku, je toho dôkazom. Celý je postavený na tom, že Šatanova nadácia čelí podozreniam z neprehľadného narábania s peniazmi darcov, keďže nepredložila údaje o narábaní s peniazmi. Autorka článku nepíše, či tie údaje neposlala nadácia len za jeden rok (čo je pravda), respektíve či ich neposiela pravidelne. Už oboma nadpismi však sugestívne vysiela čitateľom signál, že Šatanovci hádam defraudujú peniaze určené pre zdravotne postihnuté a sociálne odkázané deti... Revízor nadácie Emil Šatan, Mirov otec, pritom nič nezatĺka a pokorne priznáva, že urobili chybu a napriek tomu, že papiere boli pripravené, ich nestihli (presnejšie on konkrétne) odovzdať. V denníku sa takisto priznal, že o tom, že za trest sa tri roky nemôžu uchádzať o príspevky z 2% dane, nevedel a že ten výpadok bude pre ich nadáciu citeľný. Napriek tomu chcú pokračovať ďalej...Dnešná obhajoba Šatanovcov v denníku Šport, v ktorej Šatan starší rozčúlený hovorí o „sprostom“ článku a v rámci ktorej Šport uverejňuje (okrem informácií o činnosti nadácie) aj kópiu podrobnej správy o správe nadácie vrátane príjmov a výdavkov, ma presvedčila o korektnosti Šatanovcov úplne. Tu nepomôže ani prípadné ospravedlnenie onoho denníka. Pretože ako povedal v Športe Mirov otec: „Neviem, ako si niekto také vôbec môže dovoliť. V ten deň ma skoro šľak trafil a nemohol som vôbec zaspať. Keď som zisťoval v onom denníku, ako si to mohli dovoliť, tak mi odpovedali, že vo vete titulku je otáznik...Jeden sprostý článok nevyváži a nedá dokopy ani 100 múdrych hláv, keby čo robili. Ospravedlnenie ani ľudia nemusia čítať, ale prvotná informácia im víri v hlave.“To obvinenie, aj keď s otáznikom, bola smerom k nášmu pomaly už legendárnemu hokejistovi ťažká „podpásovka“. Ani by som sa preto nečudoval, ak by sa Miro Šatan rozhodol po tomto nechutnom útoku s nadáciou skončiť. Veď nadácií úprimne pomáhajúcich zdravotne postihnutým a sociálne odkázaným deťom máme predsa dosť, nie?
Vzdá sa Šatan slovenského občianstva?
Verím tomu, že nie, že už len táto myšlienka je „blbosťou“. Možno by sa Miro mohol aj ohradiť proti tomuto výroku. Moja obrana, ak by som pracoval v jednom slovenskom denníku, by však bola veľmi efektná: „Ale prosím vás, vo vete je otáznik, ja to nekonštatujem, ja sa iba pýtam!“