Čomu v podnikaní verím

To najdôležitejšie, čo človek potrebuje k odštartovaniu podnikania a založeniu vlastnej firmy, je podľa môjho názoru odvaha. Samozrejme, vychádzam pritom z premisy, že o podnikaní rozmýšľajú ľudia disponujúci aspoň akými – takými skúsenosťami či prehľadom v odbore, ktorému sa chcú venovať. To je potrebný základ. Bez odvahy sa na začiatok však neobíde nikto, pretože všetci pri podnikaní idú do neistoty. Každý si totiž musí uvedomiť, že jediná istota v súčasnom svete je neistota, a preto vyhľadávať aj istotu v podnikaní je iluzórne. Na druhej strane, ešte horšie je si myslieť, že istotu má človek ako zamestnanec vo veľkej korporácii. Nemá. Mám šikovného priateľa, ktorý na perspektívnej manažérskej pozícii skončil v jednej nemenovanej nadnárodnej spoločnosti pôsobiacej na Slovensku „do hodiny“!Nebudem tu hrať hrdinu a tvrdiť, že ja som sa rozhodol podnikať bez mihnutia oka. Nie. Bál som sa. Moje niekoľkomesačné premýšľanie a tápanie, ako ďalej, však vyriešila paradoxne krajná životná situácia – mnou nezavinená vážna dopravná nehoda (ktorú som chvalabohu bez vážnejších následkov prežil) a následné ne/podržanie zo strany môjho posledného zamestnávateľa. Vtedy som si uvedomil, že človek ak chce vyhrať, musí, hrajúc so srdcom, ísť až na okraj prehry, musí niekedy zariskovať. Musí jednoducho povedané futbalovou „hantýrkou“ okrem možno peknej hry začať aj strieľať na súperovu bránku. Kto nestrieľa, nemôže ani skórovať... A tak, finančne nie v situácii môcť investovať do podnikania, bez auta či počítača, s manželkou na predĺženej materskej kvôli synovmu autizmu – som začal podnikať ako živnostník. No a po roku som živnosť „preklopil“ do s.r.o. Nenechajte sa odradiť, ak vás budú od myšlienok o založení vlastnej firmy odhovárať známi s tým, že na trhu už je plno a koláč je rozdelený. Dá sa vždy prerozdeliť! Ak sa zídu vo firme 3-4 šikovní ľudia, ľudia s víziami, ľudia prekypujúci energiou, tak firma má veľkú šancu stať sa vo svojom rybníku tou pravou šťukou.Proces registrácie firmy vrátane zápisu do Obchodného registra sme vo firme absolvovali bez problémov. Myslím, že tu naozaj pomohla aj zmena legislatívy – bez väčších problémov sme boli zaregistrovaní do cca 7 dní. Takisto bez nervov (je to zázrak, či naozaj už štandard?) sme absolvovali všetky ďalšie „papierovačky“. Jediný problém sme mali na začiatku s účtovným programom, kde som sa dal nahovoriť zobrať program z firmy, oslavujúcej tohto roku 15 rokov pôsobenia na trhu:-). S komunikáciou so spomenutou oslavujúcou firmou a s tým, ako vniknúť do ich programu (a to môj externý účtovník nie je žiadne béčko:-), som však mal pocit, že tie oslavy nezvládajú:-)...Ako jednu z najväčších výziev týkajúcich sa zabezpečenia činnosti firmy na začiatku vidím jej personálne obsadenie. A je jedno, či potrebujete na začiatok jedného zamestnanca, alebo desiatich. Respektíve si dovolím poznamenať, že ťažšie je to v prípade, že potrebujete jedného človeka. Taký zamestnanec sa totiž okamžite stáva kľúčovou persónou vašej firmy a vám zostáva viesť, motivovať ho, veriť a modliť sa, aby sa jeho angažovanie vyplatilo. Naopak pri zlom výbere sa vo firme nachádzate v krízovom režime, pretože ak odídu 1-2 zamestnanci z trojčlennej firmy, je to vážny problém. Konzultantov sme vyberali aj my v agentúre. Ako odozva na oznam na www.profesia.sk moju mailovú schránku zaplavilo viac ako 120 mailov, obsahujúcich životopisy potenciálnych zamestnancov. Väčšinou to boli určite šikovní ľudia, ovládajúci niekedy aj 3-4 svetové jazyky. S niektorými z nich sme sa stretli (a si nakoniec samozrejme aj vybrali). Pri spomenutom výbere som pochopil jedno – úplne najdôležitejší predpoklad úspešného pôsobenia človeka vo firme nevytvárajú ani univerzity či doktoráty, ani 3-4 jazyky. Spomenuté atribúty sú síce dôležité, ale radšej nech má kandidát „iba“ jednu univerzitu + „iba“ 1-2 jazyky, ale spolu s tým aj potrebné charakterové vlastnosti ako potrebnú dávku sebavedomia i pokory v jednom, ťahu na bránku, empatie, húževnatosti, zdravého sedliackeho rozumu apod. Toto sa nedá nikde naučiť, len na univerzite života. Čím je ťažšia, tým sú charakterové vlastnosti pevnejšie.Prvý rok – dva podnikania asi nie sú (nemali by byť) len o peniazoch. Sú o vzrušujúcej výzve, sú o postupnom budovaní pevných základov pomyselného podnikateľského domu, aby ten vydržal roky. Podnikanie je maratón. Treba pri ňom vydávať denno – denne veľa energie, ktorá sa však časom nestratí, ale transformuje do dôveryhodného kreditu podnikateľa a jeho spoločnosti.Dôležité je aj do podnikania vkladať srdce.Ak je totiž v srdci prázdno, v hlave človek nič nevymyslí.Tak toto sú tie základy, ktorým verím a na ktorých staviam svoje podnikanie.