Prelet nad autistickým hniezdom

Dej filmu sa odohráva v liečebni zvanej svet, do ktorej prichádza Jozef Mak - človek milión, ktorý má Bohom "nariadený" svoj život, svoj osud. V instatnej dobe charakteristickej zničujúcim tlakom na výkonnost, plnej stresu a napätia a nedostatku času na vzťahy, je jeho predstava úspešného života tvrdo konfrontovaná s praktikami osudu, ktorý v živote nemilosrdne rozdeľuje svoje rany. Postupom rokov však zisťuje, že je to vo veľkej miere práve autistická inakosť u jeho syna, ktorá mu pomáha prežiť v tejto "liečebni".

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Rozmýšľam niekedy nad tým, aké by to bolo nebyť konfrontovaný v rodine s autizmom. Aké by to bolo, keby bol Majo vo svojich 14 rokoch "normálnym" chalanom. Možno by v tomto veku hrával futbal za žiakov Šamorína. Možno by sme už riešili ako kamaráti jeho prvé lásky. A možno by sa len tak "flákal" a napriek našej rodičovskej snahe by sa nám jeho puberta smiala do tváre...Ale čo by bolo bez spomenutej osudovej konfrontácie vlastne s nami? Nezomlel by nás tlak doby do podoby trosiek, nemajúcich nikdy čas na nič, ani na nikoho? Nezúžil by naše vnímanie sveta len do neopodstatnenej adorácie tých bodov, ktoré z hľadiska našich životov predstavujú iba onú pominuteľnú poľnú trávu? Dokázali by sme sa vôbec kochať krásami vôkoľ nás, vrátane možno aj tej poľnej trávy? Možno hej. Bolo by nefér tvrdiť, že jedinou podmienkou dobre prežitého života je na začiatku utŕžený pravý či ľavý hák. Na druhej strane, ak k nemu príde a človek sa, nezatrpknutý, dokáže opäť postaviť na nohy, získava etalón, na ktorom veru môže stavať.V živote to tak chodí, že v liečebni zvanej "svet" hľadáme okolo seba normálnych ľudí. Hľadáme čisté duše. A bývame často zúfalí, že ich hádam ani niet. Že už hádam vymreli. Pritom oni existujú. Naisto v skupine špeciálnych ľudí. Títo ľudia nevedia nič predstierať. Nevedia sa na nič hrať. Sú šťastni "len" z podstaty. A nám, ak to pochopíme a prijmeme, tak pomáhajú prežiť...