Pani Juráňová v článku "Tesať do skaly treba" (zdá sa) celkom vážne tvrdí, že “…u nás sa tesať začne čoskoro. Totiž, rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne je v latinčine. Tento nápis hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaritiu z roku 179 nášho letopočtu a dlhé storočia nikomu neprekážal. Až zrazu, hop, a je tu jazykový zákon, podľa ktorého takýto nápis nemá u nás oprávnenie, lebo v poslednom sčítaní ľudu sa k rímskej národnosti nikto neprihlásil. Preto padlo rozhodnutie, že rímsky nápis bude nahradený nápisom v slovenčine. Obyvatelia Trenčína však protestovali, chudáci, nestihli jazykový zákon zvnútorniť, asi nám to viacerým ešte nejaký čas potrvá. Dohodol sa kompromis: pod rímskym nápisom bude vytesaný nápis v slovenčine v rovnakej veľkosti ako ten rímsky. Ako a kedy sa bude tesať, určí odborná komisia, jej členov vyberie minister kultúry. Takže to celé ešte nejakú chvíľu potrvá. Lenže zákon už platí, takže starý nápis je na skale protizákonne. Prevádzkovateľovi hotela Tatra, z okien ktorého rímsky nápis bolo vidno, hrozila pokuta vo výške 33 000 eur, preto ho musel zahaliť.“Uvedené sa pani Juráňová vraj dozvedela zo správy TASI (Portál Inlandu). Vraj sa to vymyslieť nedá, takže pani Juráňová to zobrala ako fakt. A napísala „mienkotvorný“ komentár. Ktorý editori Sme aj pustili. Aj keď by dávno mohli (naivne som si to doteraz aspoň myslel) vedieť, že spomenuté je klamstvo. A článok tak nemali pustiť do tlače. Zaujíma vôbec niekoho, že podľa zákona o štátnom jazyku používanie štátneho jazyka sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach? Že daná správa TASI bola len „vtipným“ úletom nejakého Mira Ulmana, jeho pokusom o mystyfikáciu - o čom svedčí skratka „mysty“ pri jeho článku, ktorú si však len málokto všimne? Príkladom je aj pani Juráňová, ktorá sa spomenutou fikciou nechala detinsky nachytať. Spolu s redakciou Sme, ktorá sa zase nechala uniesť komentárom pani Juráňovej. To nikto v redakcii naozaj zákon o štátnom jazyku nečítal? To môžu komentátori písať hocičo, aj klamstvá, a všetko prejde?Máte v jednom pravdu, pani Juráňová, tesať do skaly treba. Ale skôr vety, aby ľudia ako vy dvakrát merali predtým, ako budú rezať. Pretože bez toho len ukazujú svetu svoju zaujatosť a neprofesionalitu. Už vidím tých horlivých diskutérov pod vašim článkom (prvý príspevok sa objavil už sedemnásť minút po polnoci), chrliacich oheň a síru na celý ten “nezmyselný” zákon. No nenaštvalo by vás to tiež, keby ten spomenutý rímsky nápis naozaj musel byť doplnený o slovenské znenie?
Ako pani Juráňová detinsky naletela...
Napriek tomu, že je hlboko po polnoci a bolo by načim ísť spať, nemôžem. Nedá mi článok, ktorý sa asi objaví zajtra (v stredu) aj v tlačovom vydaní denníka Sme. Na webe už je.