Kosovský bumerang

S úžasom som sledoval víkendové správy z Kosova o jednostranne vyhlásenej premene provincie na samostatný štát. Väčšinou sa v tých správach nehovorilo o Kosovčanoch, ale o Albáncoch (z Kosova). Zábery boli (okrem amerických a britských) plné albánskych zástav, pričom smiešne pritom vyznievali správy, že vraj „na stole“ je už nová zástava. Pre koho? Pre Albáncov v Kosove? Tí sa s ňou len ťažko stotožnia, tí už svoju zástavu majú... Bolo tragické takisto sledovať, ako nezávislosť vyhlasuje kosovský premiér, človek, ktorý bol pod prezývkou Had bojovníkom (podľa mnohých krajín teroristickej) Kosovskej oslobodzovacej armády a ktorého srbský súd ešte v roku 1997 v neprítomnosti odsúdil na 10 rokov za terorizmus a spoluúčasť na viacerých vraždách.Ako obhajoba leteckých útokov NATO na Srbsko v roku 1999, ktorých výsledkom po takmer 9 rokoch je samostatné Kosovo, sa väčšinou uvádza, že Srbi masakrovali kosovské obyvateľstvo, následkom čoho nastal masový útek Kosovčanov a že NATO „muselo“ zasiahnuť. Bolo to však naozaj tak? Napochodovala srbské armáda „len tak“ do mierumilovného Kosova a začala bez príčiny s vraždami? Ak by to tak naozaj bolo, zaslúžil by si tento krok samozrejme veľké odsúdenie. Ale – nemohlo to byť aj inak? Český spravodajský server idnes.cz 13.3.2000 priniesol článok s titulkom „BBC obrátilo vojnu v Kosove naruby“. Z textu vyberám: Z dokumentárneho filmu Morálna vojna, ktorý odvysielala BBC, vyplýva, že oficiálny cieľ NATO ukončiť etnické čistky v Kosove bol iba propagandou, ktorý zakryl hlavný dôvod – NATO bolo podľa BBC do vojny vtiahnuté propagandistickými manévrami Kosovskej oslobodzovacej armády UCK. UCK od začiatku reagovala na srbský útlak neadekvátnymi partizánskymi útokmi na srbských policajtov či na iných predstaviteľov štátnej moci. Velitelia UCK zjavne kalkulovali s tým, že keď zabijú srbských policajtov, odpovedia Srbi vraždami civilistov, keďže partizánov UCK by v lesoch len ťažko pochytali. A vyšlo to.Podľa britských The Sunday Times (takisto z roku 2000) americká spravodajská služba CIA priznala, že pred vojnou v bývalej Juhoslávii pomáhala s výcvikom Kosovskej oslobodzovacej armády, aby sa tá mohla brániť Srbom (alebo skôr ich provokovať a bojovať s nimi?). Navyše, Západ mal pred vojnou v Kosove ťažké svedomie z toho, že v Bosne sa len nečinne prizeral na to, ako Miloševič dáva zelenú vraždeniu Moslimov (napríklad v Srebrenici). V tomto smere však súhlasím s BBC, že v Kosove bola na rozdiel od Bosny či od situácii v nacistami okupovanej Európe situácia iná a nebol jasný vinník...Známy český politik Jiří Dienstbier bol v roku 2000, po skončení bombardovania Srbska lietadlami NATO, zvláštnym spravodajcom OSN pre ľudské práva na Balkáne. Vo svojej správe pre OSN (takisto o nej informoval o.i. aj portál idnes.cz) konštatoval okrem iného to, že rok po bombardovaní je väčšina Kosova vyčistená od nealbánskeho obyvateľstva a že prípadné uznanie Kosova v budúcnosti by znamenalo porušenie krehkého konsenzu medzi veľmocami a vo vnútri NATO a EU, pričom by vyvolalo obavy zo začiatku rozširovania konfliktu, ktorého cieľom nie je nezávislé Kosovo, ale Veľké Albánsko. Mimochodom, ak medzinárodné spoločenstvo podporilo jednostranné vyhlásenie samostatnosti Kosova od Srbska, kto raz zabráni dvojstrannému spojeniu Kosova s Albánskom? Dienstbierova správa končí pesimisticky: „Rok po bombardovaní je jasné, že nálety nevyriešili žiadny ľudský problém, ale iba znásobili existujúce problémy a vytvorili nové. Spôsobili deštrukciu srbskej, čiernohorskej a kosovskej ekonomiky a poškodili ekonomiky aj v celej balkánskej oblasti.“Samostatné Kosovo je absurditou, bohužiaľ, zdá sa, že nezvratnou. Môžeme sa iba modliť, aby, tak ako povedal český prezident Václav Klaus, nespustilo (nielen v Európe) dominový efekt. Ak raz Kosovo, prečo nie Abcházsko, Južné Osetsko? Prečo nie Baskicko? Prečo nie Flámsko a Valónsko? Prečo nie Albánci v Macedónsku? Prečo nie Škóti? Prečo nie Kurdi (viete si predstaviť, že by NATO bombardovalo Ankaru za tvrdý zásah voči Kurdom?)? Prečo nie Turci na Cypre? Prečo nie tamilskí separatisti na Srí Lanke? Prečo nie Republika Srbská v Bosne? Súhrnom – prečo nie asi 200 oblastí v najrôznejších častiach sveta?Iný príklad. Čo robil Západ a Američania, keď Chorvátsko v auguste 1995 podniklo vojenskú operáciu Búrka, v ktorej získalo späť Republiku Srbskú Krajinu (okrem malého pásu v blízkosti Srbska), čoho výsledkom bol nútený útek 140 000 Srbov do Bosny a Hercegoviny? Kto sa vtedy postavil za Srbov? Bombardoval niekto Záhreb?USA (ktoré mimochodom už Kosovo dnes uznali) sú podľa vyjadrení v médiách vraj „dlhodobo presvedčené“, že Ahtisaariho plán „je najlepší spôsob, ako zabezpečiť stabilitu regiónu“. Osobne si však myslím skôr opak, a síce že Američanom ide o to, aby Balkán zostával stále nepokojným regiónom. Ak by im šlo o opak, spolu s NATO zasiahnu už v zárodkoch krízy v bývalej Juhoslávii (pamätá si ešte niekto, že to boli práve Američania, ktorí kritizovali uznávanie Chorvátska v roku 1992 kvôli tomu, že to vraj spôsobí ešte krvavejšiu vojnu?). Okrem toho, ak by mali Američania skúsenosť so zabezpečovaním stability v regiónoch sveta, nie je už, ak berieme do úvahy vojenské akcie USA v Afganistane a v Iraku, chaos a rozvrat v obidvoch spomenutých krajinách, ale stabilita.V jednom zo slovenských denníkov ma mierne šokovala poznámka komentátora, že spôsob, akým Kosovo získava samostatnosť, vraj nie je precedensom, keďže pred 70 rokmi len na základe dohody medzi vtedajšími mocnosťami prišlo Československo o Sudety. A v Kosove vraj zopár Srbov ostáva...Nuž, ak by mala situácia vyústiť do takého tragického záveru, do akého vyústila v prípade sudetských Nemcov v bývalom Československu (tým vyústením myslím rozpútanie vojnového konfliktu), tak nás Boh ochraňuj. A potom nepomôžu ani žiadne prejavy ľútosti, pretože vinní budeme len my, Európania.Jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova, v rozpore s medzinárodným právom, by malo byť anulované. Riešenie je možné len v podobe dohody oboch strán, Srbska a Kosova. Alebo v podobe podpory vyhlásenia nezávislosti zo strany Bezpečnostnej rady OSN...