Prečo KDH nedosahuje na Slovensku svoj voličský potenciál

1. Napriek tomu, že od zmieneného hlasovania uplynulo už takmer 16 rokov, ľudia stále nevedia zabudnúť KDH hlasovanie proti prijatiu Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992. Bolo to od KDH zbytočné oportunistické gesto, ktoré obyčajní ľudia na Slovensku nepochopili, respektíve pochopili v tom zmysle, že KDH je proti vzniku Slovenskej republiky. „Nebudem ich voliť, už len pre to hlasovanie, nezachovali sa vtedy správne. Národ im to neodpustil,“ hovorí na margo KDH napríklad aj môj otec.2. Po voľbách v roku 1998 netrvalo vedenie KDH na tom, aby sa SDK opäť „rozpustila“ do jednotlivých strán, čím sa jasne nezadefinovalo oproti vznikajúcej silnej liberálnej platforme SDK, z ktorej neskôr vznikla SDKÚ. Iste, hnutie fungovalo aj počas rokov 1998-2002, ale kvôli debatám o jeho budúcnosti (tlak, aby sa spojilo s SDKÚ) stratilo cenný čas na intenzívnejšiu prípravu a komunikovanie svojej agendy.3. KDH v rokoch 1998 – 2006 akoby zabudlo na výraznejšie komunikovanie sociálnej problematiky smerom k ľuďom, pričom sociálny rozmer kresťanského učenia predurčoval hnutie na osvojenie si tejto témy. Navyše, elektorát KDH (ľudia žijúci na vidieku, často starší, obyčajní ľudia) určite nie sú čisto pravicovo orientovaní. KDH tak stratilo tému, ktorou sa mohlo, najmä počas zo začiatku bolestivých ekonomických reforiem, profilovať vo vláde ako strana, ktorá ich zmäkčuje.4. KDH namiesto toho, aby akcentovala sociálny rozmer svojej politiky (bez ohľadu na konkurenciu v tomto priestore), začala klásť dôraz na konzervatívne témy. Tie samozrejme takisto patria do jej profilu konzervatívnej strany, ale v KDH akoby si neuvedomovali, že nie všetky sú v tejto fáze života Slovenska pre ľudí zaujímavé a dôležité (napríklad zmluva o výhrade vo svedomí). Na druhej strane však KDH pri niektorých etických témach zaujíma zbytočne dogmatický postoj, ktorý v očiach voličov ide proti princípom modernej strany založenej na kresťansko-sociálnych princípoch. 5. KDH počas 18 rokov ponúklo len minimálne personálne zmeny vo svojom vedení, čoho výsledkom je istá opozeranosť jeho hlavných predstaviteľov a neschopnosť ponúknuť atraktívnejšie témy pre potenciálnych voličov. Iste, strana v roku 2000 vymenila lídra, napriek istej kontroverznosti Jána Čarnogurského je však otázne, či jeho nástupca Pavol Hrušovský splnil/plní dostatočne svoju úlohu. Okrem toho strana nemá medzi ľuďmi dôveryhodných a rešpektovaných odborníkov na kľúčové odvetvia ako je ekonomika, školstvo či spravodlivosť. Možno Daniel Lipšic taký potenciál na začiatku svojej kariéry mal, ale jeho negatívom je istá forma arogantného a premúdrelého vystupovania (nevylučujem, že v súkromí môže byť milým človekom) pri kontakte s verejnosťou.6. KDH je od posledných volieb stranou rozdelenou na (minimálne) dve platformy, čo by na prvý pohľad nemuselo byť pre názorové a hodnotové smerovanie strany problémom, ak by tieto dve platformy spolu komunikovali a vzájomne koordinovali svoje vyhlásenia. Tak to však nie je, a potenciálni voliči sú pochopiteľne zmätení...Moderná kresťansko – sociálna politika má podľa môjho názoru na Slovensku nevyužitý voličský potenciál, strana typu KDH by mala pravidelne dosahovať vo voľbách výsledky okolo 15%. Ak to tak nie je, problém je v hnutí. Ktoré, ak sa čím skôr nezobudí, môže sa stať marginálnou (možno aj mimoparlamentnou) stranou. Stranou, ktorá bude snívať svoj večný sen o nevyužitom potenciáli...