V americkom krajanskom týždenníku Jednota bola 5.10.1938 uverejnená nasledovná krátka správa z domova: Praha 4.september – Slovenská ľudová strana predložila požiadavky Slovenska pražskej vláde. Slováci žiadajú autonómiu Slovenska v rámci česko-slovenskej republiky. Nie je isté, že vláda Syrového ostane pri v moci, ale očakáva sa, že členovia kabinetu Hodžovho vrátia sa do najdôležitejších úradov.Slovenský Gardista priniesol vo svojom vydaní z 28.7.1943 správu pod názvom Židovská otázka sa dorieši: Budúcnosť Slovenska, osud Slovenska, jeho celistvosť a dosiahnutie spravodlivých cieľov závisí od toho, či sa terajší pokoj a poriadok udrží, či vývoj pôjde takým tokom ako doteraz, či zásobovanie a celý hospodársky život bude usmerňovaný výlučne záujmami národného celku. Badáme totiž pokusy židovské alebo také, v úzadí ktorých sú Židia, vyvolať každú zmenu zahraničnú v neprospech slovenský. Preto pamätajme na to, že my, Slováci bez Židov, bez ich vplyvu, každú udalosť, ešte aj takú, ktorá vo svojom začiatku zdá sa byť katastrofálnou, môžeme postaviť do služieb národa, ak budeme jednotní. Hocičo sa stane, keď nepripustíme chaos a nedáme sa rozbiť, všetko sa obráti v náš prospech. Ak sú okolnosti, ktoré znemožňujú vyvážať, treba židov sústrediť – a to všetkých, bez výnimky! – v pracovných táboroch a treba ich držať pod najprísnejšou kontrolou. Toto žiada celá slovenská verejnosť, žiadajú to nielen gardisti a ľudáci, ale všetci Slováci. Žiada to každý, komu leží na srdci osud národa. Ďalšie vplyvné krajanské periodikum v USA, Slovák v Amerike, publikovalo vo vydaní z 12. apríla 1972 pod názvom Tucet poznámok slová J. Tisa, ktorými na súde obhajoval svoje kroky počas II. svetovej vojny:Novú zásadu, vyvolanú situáciou, že sme boli totiž nútení spolupracovať s Nemeckom i Nemcami, diktovala nám po prvé naša geopolitická situácia po Mníchove, keď sme sa stali bezprostrednými susedmi Nemecka, a po druhé odkázanosť na ochranu proti Maďarom...Snaha čím bližšie spolupracovať s Rumunmi, Srbmi a Bulharmi dokazuje, že sme si nezakladali len na Nemcoch. Usilovali sme sa udržiavať priateľské styky, skoro by som povedal, že došlo k vzájomným dohodám a Maďari to vystihli, že sa tu obnovuje Malá dohoda a isteže narábali s týmto argumentom proti nám u Nemcov. Reči a písačky dokazujú, že Nemci o tom vedeli...I keď sme boli zatiahnutí do vojny proti svojej vôli, svoju účasť v nej usilovali sme sa mať v rukách sami, lebo sme usúdili, že takto vyjdeme z vojny s menšími obeťami, ako keby riadili našu účasť bez nás Nemci. Čo som mal za opletačky s výrazom o našej symbolickej účasti na vojne, ktorý som použil pri nejakej príležitosti! Povedal som, že naša účasť je symbolická nielen čo do počtu účastníkov, ale aj čo do cieľa našej účasti...
Tri správy
Na budúci týždeň uplynie 60 rokov od popravy prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa, dočítal som sa dnes v jednej správe Českej tlačovej agentúry. Keďže som počas svojho štúdia na práci „Mediálne aktivity krajanských spolkov v USA od začiatku masovej emigrácie dodnes“ narazil aj na niekoľko zaujímavých informácií viažucich sa práve na obdobie vzniku a existencie vojnového Slovenského štátu a na osobu jeho kontroverzne vnímaného prezidenta, dovoľujem si tri z nich (bez ďalšieho komentára) publikovať na mojom blogu. Tieto správy čiastočne dokazujú, že Slovenská ľudová strana ešte ani na jeseň 1938 neuvažovala o samostatnom Slovenskom štáte. Tiež dokazujú existenciu silného antisemitizmu v Slovenskom štáte, ktorý vyústil do neospravedlniteľných deportácií desaťtisícov Židov, za povolenie ktorých nesie zodpovednosť aj Tiso. A čiastočne dokumentujú zložitosť situácie v európskom priestore v tých časoch. Politici však napriek zložitej dobe museli prijímať rozhodnutia...
